Etiketa počas svadby

 
Pokračovanie článku „Etiketa pred svadbou“
 
 

 

ETIKETA POČAS SVADOBNÉHO OBRADU A PO ŇOM

Vstup a) do budovy – dáma, pri vystupovaní po schodoch hore, ide vyššie pred pánom, pri zostupovaní dolu schodmi, ide pán skôr, b) do sály – tradícia vstupu je rozdielna pre kostoly a matriky, tiež ich ovplyvňujú zaužívané miestne zvyky. Žena ale vždy kráča po pravici muža, držiac sa jeho ramena. Ak sú na svadbe ženy bez partnera, idú vedľa seba.

Usádzanie prítomných – býva striktne predpísané. Je vhodné mať poverenú osobu, ktorá prítomných usmerní, aby ženy a starší ľudia v sále/ kostole sedeli. Na strane nevesty sedí jej rodina, na ženíchovej jeho rodina. V prvých radoch sedia rodičia, starí rodičia a súrodenci, potom najbližšia rodina, ďalej sedí vzdialenejšia rodina, najďalej ostatní prítomní.

Overovanie totožnosti snúbencov a svedkov– pred zahájením obradu, podľa platných OP alebo pasov, taktiež odovzdanie svadobných obrúčok kostolníkovi/matrikárke.

Zahájenie obradu a vstup mladomanželov – všeobecne po usadení všetkých hostí, prichádzajú hlavní aktéri obradu, a) Ženícha vedie matka, nasleduje otec ženícha s matkou nevesty, za nimi idú svedkovia a družičky rozhadzujúce lupene ruží, posledná kráča nevesta s otcom – po jeho pravici, až pred oltárom zaujme miesto po ľavici budúceho manžela, b) niekedy ženích so svedkami už stojí pred oltárom, nevestu k nemu vedie jej otec. Oddávajúci a) kráča pred svadobčanmi, b) prichádza v sprievode pred ženíchom s matkou, c) vchádza zo sakristie ako posledný zo všetkých a zahajuje obrad. Ceremónia sa odohráva v strede miestnosti pred oltárnym stolom. Aktéri stoja, prípadne sedia. Po ľavej ruke sobášiaceho stojí/sedí ženích, po pravej ruke nevesta, za nimi ich svedkovia. Na matrike – oddávajúci vstupuje do sály vždy ako posledný. Aktéri stoja, ceremónia sa odohráva v strede miestnosti pri obradnom stole.

Správanie svadobčanov počas obradu – hostia prichádzajú na miesto konania svadobnej hostiny radšej o pol hodiny skôr, ako je čas uvedený na pozvánke. Ak z nejakého dôvodu meškajú, mali by zostať  vzadu, alebo radšej vonku, kým obrad skončí. Všetci zúčastnení na obrade, počas neho, slušne a v tichosti sedia, majú vypnuté telefóny, deti by obrad nemali rušiť plačom, pobehovaním alebo džavotom, radšej nech matky zostanú s nimi niekde v ústraní alebo vonku. Aj keď sa od svadobných hostí neočakáva, počas cirkevného obradu, priama účasť na jeho náboženských obradoch, je slušné od hostí, všímať si, čo sa deje okolo nich a snažiť sa „splynúť s davom“. Týka sa to hlavne sedenia a povstania, alebo kľačania.

Svadobný obradný bulletin – odporúča sa hlavne pre zahraničných hostí počas obradu mať vytlačený a rozdaný program ceremónie aj s prekladom.

Kam so svadobnou obrúčkou – pred svadobným obradom si snúbenci presunú zásnubné prstene (ak ich majú) na prstenník pravej ruky. Na prstenník ľavej ruky si navliekajú navzájom obrúčky.

Zápisnica – po ceremónii ju podpisujú novomanželia so svedkami a oddávajúci, na obradnom/oltárnom stole, na bočnom stole, alebo v sakristii kostola, na matrike jedna listina, v kostole dve listiny. Nevesta sa tu už podpisuje novým priezviskom, ak ho prijala.

Ukončenie obradu – a) na matrike ako prvý odchádza sobášiaci s matrikárkou, po nich vychádzajú mladomanželia a hostia, v poradí – novomanželia, rodičia, svedkovia a ostatní hostia, b) z  kostola obvykle mladomanželov vyvádza pred kostol kňaz, za nimi kráčajú ostatní hostia, ktorí môžu utvoriť i koridor.

Hádzanie ryže, lupeňov, vypúšťanie holubíc – pred budovou koordinátor zoradí ľudí do koridoru, pridelí im ryžu/lupene a zástup ich obsype.

Gratulácie – ako prví gratulujú svadobní rodičia, svedkovia, súrodenci, krstní, starí rodičia a najbližšia rodina! Poslední pristupujú kamaráti, priatelia, známi, kolegovia! Pokiaľ sa nezúčastnite obradu, a dostali ste oznámenie o svadbe, pekným gestom je poslať písomne aspoň blahoželanie. Dary od pozvaných hostí mladomanželia prijímajú počas hostiny, alebo podľa moderného trendu, ich majú už pred svadbou zaslané od hostí na udanú adresu. V tom prípade, by mali mladomanželia do dvoch týždňov po svadbe zaďakovať telefonicky alebo písomne, aby mal darca istotu, že dar im bol doručený.

Zbieranie kytíc – tie má na starosti poverená družička a družba ich nosí do kufra auta, neskôr ich vynáša do svadobnej miestnosti, kde ich družičky vkladajú do váz.

Spoločné fotografie – spoločné i skupinové fotografie s novomanželmi sú zavŕšením obradu.

Presun na svadobnú hostinu – riadi sa podobnými pravidlami ako príchod na obrad. Rozdiel je len v tom, že v prvom aute sprievodu sa vezú už novomanželia spoločne.

 

ETIKETA POČAS SVADOBNEJ HOSTINY

 

Svadobné zvyky – pred svadobnou sálou obvykle, prebehnú tradičné svadobné zvyky, v závislosti od obyčajou regiónu (výkupné a prechod cez zatarasenú cestu, pílenie dreva, väzenská guľa, konský chomút a bič, prebaľovanie dieťaťa a pranie plienok, prípitok, rozbitie taniera, zametanie črepín…)

Vstup do miestnostia) mladomanželia – do svadobnej sály obvykle vchádzajú oni ako prví (ženích prenáša nevestu cez prah). Takisto sú prví, ktorí si sadajú k svadobnému stolu, b) hostia – vchádzajú až po mladomanželoch a sadajú si na určené miesta podľa zasadacieho poriadku, c) etiketa muža – predpisuje mu, pri vstupe do miestnosti. vždy vojsť ako prvý, aby uviedol ženu do cudzieho prostredia. Partnerku doprevádza k vyhradenému miestu na sedenie, odsunie jej stoličku, prípadne pomôže sadnúť, zasunie stoličku pod ňu, a sadá si až po dáme, d) etiketa ženy – sadá za stôl ako prvá, na stôl môže vyložiť len malú listovú kabelku, väčšiu položí k stoličke, oprie o nohu stola alebo zavesí na špeciálny prenosný háčik uchytený o dosku stola (v súčasnosti je módnym hitom, podľa vzoru anglickej kráľovnej). Najdôležitejšia dáma večera (nevesta) k stolu sadá ako posledná, predtým si odloží závoj.

Šatňa – v chladnom počasí hostia najprv odložia vrchný odev, až potom vstupujú do miestnosti. Pán odkladá v uzatvorených priestoroch aj akúkoľvek pokrývku hlavy, dáma s klobúkom to nemusí dodržať, muž pomáha dáme s vyzliekaním kabáta.

Plán sedenia (tzv. „placement“, zasadací poriadok) – náčrt miestnosti a rozmiestnenie stolov, slúži pre rýchlu orientáciu v miestnosti, býva umiestnený na stojane pred sálou. Hostia sa podľa neho usádzajú ku kruhovým stolom, alebo ako sedenie za dlhé stoly, v tvare U, T, E, prípadne I. Vhodné je označiť menovkami i miesta pri stoloch, a mať poverenú osobu, ktorá dozerá na usádzanie. Pre všetky prípady plánov sedenia platia rovnaké spoločenské zásady zo spoločenskej etikety. Tá určuje najvýznamnejšie miesto v strede stola, význam klesá k jeho okraju (pri kruhovom stole sú si všetci rovní). V strede sedia novomanželia, nevesta vpravo od ženícha. Vedľa nej – rodičia ženícha, vedľa neho – rodičia nevesty, tak aby sa striedal muž a žena vedľa seba. Páry by mali sedieť oproti sebe, alebo pán po ľavej ruke dámy. V miestnosti na strane nevesty sedí zväčša rodina nevesty, na strane ženícha, jeho rodina. V hierarchii po stranách nasledujú ostatní členovia rodiny (čestné miesta ale patria starým rodičom, súrodencom a svedkom), nakoniec priatelia a známi. Rozhádaných (niekedy i rozvedených) členov rodiny nedávame sedieť k sebe (poznámka: pozvaní hostia pri stole by nemali počas večera konverzovať o politických, náboženských či inak nekorektných témach, dvíhať telefóny, žuť žuvačku, opiť sa, pobiť sa, a pod.).

Predstavovanie hostí – ak sa hostia ešte nestihli navzájom predstaviť a zoznámiť, urobia tak na úvod pri stole. Ak sedia pri menšom stole, zvítajú a predstavia sa so všetkými spolu sediacimi, a to postojačky! Ak sú usadení pri veľkom, spravia tak len s okolo sediacimi. Ruku nik nepodáva v sede, cez stôl, ani do kríža! Vždy ju podáva s úsmevom, stredne silným stiskom a miernym úklonom. Ideálne je, ak sa s neznámou osobou predstavujú cez tretiu osobu. Ak sa predstavujú sami, všeobecne platí zásada, že spoločensky menej významný pár sa predstavuje vyššie postavenému páru, prednosť má žena, starší človek a nadriadení.

Prijímanie hostí – zaraďuje sa bezprostredne po svadobnom obrade, alebo na úvod svadobnej hostiny. Podľa etikety je úlohou hostiteľa stáť pred vstupom do sály a vítať hostí. Hostiteľom najčastejšie býva svadobný otec / svadobní rodičia / svedok / poverená osoba / starejší /  samotný ženích.

Menej tradičné zahájenie hostiny – recepcia, raut, kokteil. Takéto zahájenie je obvyklé pri zahraničných svadbách, ako menej oficiálne zoznámenie hostí, s malým prípitkom a občerstvením, prípadne kultúrnym programom, hlavne kvôli vyplneniu času po obrade, počas fotenia mladomanželov. Vstup do svadobnej miestnosti sa časovo posúva. Významnú úlohu počas tejto doby zastáva hostiteľ – najčastejšie otec nevesty (matka nevesty obyčajne býva hostiteľkou), svedok, poverená osoba. Jeho úlohou je zvítať sa s pozvanými hosťami, buď osobitne, hneď pri vchode, alebo spoločným prípitkom po príchode.

Slávnostný príhovor – pri osobitne významných oslavách (svadby, promócie, výročia,…) sa očakáva od hostiteľa alebo organizátora akcie predniesť k prítomným, tzv. slávnostný príhovor. Na svoju reč má byť dôstojne pripravený, príhovor celý nečíta z papiera, má tam zachytené len oporné body. Pozerá pritom na hostí, obráti sa i k rodičom, mladomanželom, a napr. v ich mene zaďakuje za výchovu (ak číta príhovor samotný ženích, svedok, strýko, súrodenec), ostatným hosťom za prijaté pozvanie a účasť na  svadbe, mladomanželom popraje šťastie v živote, všetkým príjemnú zábavu. Môže byť i zábavný a vtipný, upútať pozornosť všetkých i cez citát, myšlienku. Jeho slová a vety majú znieť presvedčivo, hovoriť krátko a jasno.

Slávnostný prípitok – nasleduje po príhovore, všetci prítomní postojačky pozdvihnú poháre s aperitívom, sektom. Prípitku sa ujme niekto z otcov, krstných rodičov, alebo svedkov.Pohármi si navzájom štrngajú len susedia sediaci od seba vpravo a vľavo (nie oproti) a novomanželom sa svadobčania symbolicky uklonia miernym naklonením tela a pozdvihnutím čaše.

Prejavy – pri zahraničných svadbách máva prejav i svedok ženícha (pripadne i ďalší z pozvaných hostí). Tento je obvykle vedený vtipne, prepletený i veselými historkami z detstva alebo mládenectva, ale aj niečo zo života a spoločných chvíľ ženícha a nevesty pred svadbou, ako sa zoznámili a pod.)

Predstavovanie hostí  – na niektorých hostinách ženích i nevesta ešte pred večerou prechádzajú pri jednotlivých hosťoch a verejne ich predstavia, menom a priezviskom, ostatným, prípadne informujú o príbuzenských väzbách k nim.

Podávanie slávnostného obedu/večere  – v kresťanských rodinách je zahajované  spoločnou modlitbou. Obvyklý sled chodov: studené predjedlo, polievka, hlavný chod, dezert a káva. O etikete počas stolovania je zmienka nižšie. Ak počas stolovania hraje reprodukovaná hudba, dbajte na jej nízku hlasitosť a melodickosť. 

Prvý tanec – úvod prvého tanečného kola patrí novomanželom. Do tanca ich vyzve DJ alebo prítomná kapela, druh tanca je tradične viedenský valčík, niekto si vyberá aj polku alebo tanec na modernú hudbu.

Tanec vďaky  – ďalší s tancov poradí patrí rodičom, s ktorými tancujú mladomanželia. Postupne sa môžu pridať i ostatní svadobčania.

Prvé tanečné kolo  – je vlastne zahájením pre voľnú zábavu a končí sa ním oficiálna časť svadobného večera a voľná zábava. Skúsený DJ strieda rýchlejšie skladby s pomalšími. Tanca by sa mali zúčastniť všetci hostia, mimo chorých alebo postarších ľudí. Pán nemá nechať svoju partnerku osamote, alebo tancovať s inou partnerkou, pokiaľ vlastná sedí. Počas prestávky je sprievodná hudba vypnutá alebo opäť minimálnej hlasitosti, aby ju hostia nemuseli prekrikovať a nenamáhali si hlasivky.

Prijímanie darov  – ten, kto je ako hosť pozvaný na hostinu, svoj svadobný dar pre novomanželov neodovzdáva po obrade, ale až v tejto fáze večera, medzi tanečnými kolami a programom. Dar býva obvykle vkusne zabalený, preto ho odovzdávame i so sprievodnou kartičku alebo venovaním a podpisom. Pred zabalením majú byť odstránené všetky cenovky. I pri finančnom dare postupujeme podobne, obvykle ho odovzdávame v obálke a priložíme i venovanie s našim podpisom.

Dary odkladáme na špeciálne pripravený stôl, ak je zvykom rozbaľovať ich, vyhradíme si k tomu priestor po ďalšom tanečnom kole. Vtedy je ale nevhodné čítať mená darcov, aby sa nepoukazovalo na rozdielne finančné možnosti hostí, prečíta sa od nich len venovanie. Ak si novomanželia pripravili zoznam vecí, ktoré by radi privítali do domácnosti, nemusia mať obavu s dvoch rovnakých darčekov. Niekde sa po rozbaľovaní čítajú i svadobné telegramy, maile a priania. Na základe vizitiek a prianí v daroch vedia mladomanželia po svadbe osobne, písomne, telefonicky ešte raz hosťom zaďakovať. Môžu tiež priložiť zopár fotografií zo svadby.

Obchádzanie hostí  – veľa párov nahrádza tradičné úvodné prijímanie hostí postupným obchádzaním svadobných stolov počas hostiny, aby takto prejavili záujem o hostí, osobne sa s nimi zvítali,  navzájom si povedali pár milých slov, prípadne s nimi vznikli i spoločné fotografie. 

Príchod kamarátov – vhodné naplánovanie ich príchodu nenaruší oficiálnu časť večera, ani neochudobní svadobných hostí o spoločnosť svadobného páru. Ideálny čas je tak hodinu pred podávaním druhého jedla v poradí (cca 20. až 21. hod), aby sa s novomanželmi stihli zvítať, odovzdať im dary, usadiť sa, zatancovať a mohlo sa prejsť k jedeniu.

Krájanie hlavnej svadobnej torty – niekto ju volí hneď po prvom hlavnom jedle, niekto k dezertu, inde po ďalšom jedle, po polnoci, niekde na ňu aj zabudnú v chladiacom boxe. V luxusnejších zariadeniach  svadobný pár robí len symbolické krájanie ako hlavný rez tortou, o ostatné sa postará personál. Inde krájanie torty a roznášanie hosťom má na starosti ženích s nevestou.

Spoločenské povinnosti svadobného páru – ženích a nevesta počas hostinu nemajú nikam odbiehať a dlhodobejšie sa vzďaľovať, zábava bez nich viazne, majú vyzvať postupne všetkých svadobčanov do tanca, venovať sa pozvaným hosťom i kamarátom a odradiť možných záujemcov od prípadného únosu nevesty.

Začepčenie, redový tanec, vyberanie do vienka okolo polnoci je zvykom podľa miestnych tradícií, v réžii folklórneho súboru, starejšieho, DJ, blízkej rodiny zrealizovať niektorú z možností

Odchod hostí zo svadobnej hostiny – pozvaní hostia, podľa potreby, zdravotných alebo rodinných povinností odchádzajú počas celého večera. Najviac je to citeľné po polnoci. Nemali by však odísť bez rozlúčenia s párom a hostiteľmi – svadobnými rodičmi. Pri odchode je zvyk obdarovať ich fľašou vína, tvrdého alkoholu, krabicou so zákuskami, alebo aj vhodným malým spomienkovým darčekom (špeciálne zabalené a odovzdávané pri odchode, alebo ich majú priamo na stoloch pri menovkách).   

 

ETIKETA POČAS STOLOVANIA

Obrúsok  – a) plátený/textilný obrúsok , po donesení jedla sa kladie rozprestrený na kolená, ako prvý tak urob hostiteľ, po ňom ostatní. Počas jedenia ostáva na kolenách, b) papierový obrúsok je umiestnený vľavo pri vidličkách slúži pre prípadné utretie zvyšku jedla z okraja a okolia úst. Jesť začína vždy ako prvý hostiteľ. Aj s predjedlom, hoci by bolo už na stoloch naservírované čakáme na pokyn.

Príbor – pri jedení jednotlivých chodov začíname používať ako prvý príbor od vonkajšieho kraja, postupujeme až k tomu najbližšie pri tanieri.

Sedenie a jedenie za stolom – počas jedenia sedíme rovno, nemľaskáme, polievku nesŕkame a nefúkame, radšej počkáme až mierne vychladne. Nehovoríme s plnými ústami, nemiešame, neprelievame. Nepoužívame spadnuté veci a príbor, požiadame o nové, nezdvíhame padnuté jedlo zo zeme. Nenápadne ho nohou zasunieme pod stôl, aby sa na ňom niekto nešmykol.

Podanie zo stola – ak potrebujeme zo stola  niečo, na čo sami nedosiahneme, zdvorilo poprosíme osobu, ktorá sa nachádza najbližšie k danej veci.

Zvyšky jedla v zuboch – ak sa zachytí jedlo medzi zubami, odporúča sa ísť na toaletu, kde si ho odstránime zo zubov za pomoci špáradla.

co s priborom a tanieromDojedenie jedla – ak sa ho chystáme dojesť neskôr, príbor na tanieri prekrížime, je to pokyn pre obsluhu, aby tanier neodniesla. Ak sme dojedli, príbor uložíme rovnobežne do tvaru hodín „o päť minút pol šiestej“.

Nápoje  – do pohárov určených podľa druhu nalieva a) čašník, obsluha, b) hosť muž – môže aj sám sebe, bezpodmienečne však nalieva i dáme/am, alebo spolu stolovníkom. Žena si sama sebe nenalieva, poprosí najbližšieho muža.

Káva – nepijeme ju s lyžičkou v šálke. Lyžičku neoblizujeme, len zamiešame nápoj a položíme na podšálku.

Zákusky a torta  – servírujeme ich na dezertný tanierik, jeme dezertnou vidličkou.

Ovocie – až na malé výnimky sa všetko ovocie servíruje na dezertný tanier a konzumuje za pomoci príboru. Ak je ovocie vo forme kompótu alebo ovocného šalátu, naberá sa do misiek.

————————————————

Predchodcom tohto článku je „Etiketa pred svadbou“

————————————————


Ak Vás moja práca zaujala, a máte chuť zažiť skvelý deň s profesionálnym fotografom, napíšte na mail blanka@golejova.sk

V článku boli použité fotografie nafotené mnou, ale i mojim manželom Petrom Golejom ( www.fotograf-svadba.sk). Touto cestou mu ďakujem za ich poskytnutie.

Moja vďaka tiež patrí našim nevestám, bez ktorých pričinenia, by nevznikli spoločné nápady a neopakovateľné úžasné momentky, ktoré prispeli k dokonalej a výstižnej  ilustrácii mojich textov, venovaných práve vám, ktorí ich čítate a mnohým sú neoceniteľnou pomocou.

 

Pre kopírovanie, prenos, šírenie, alebo publikovanie akejkoľvek časti textu, nielen priložených fotografií, z mojej webovej stránky sa vzťahujú všetky ustanovenia platného autorského zákona, a je to možné len po písomnom súhlase autora textu.