Včerajšia októbrová slnečná nedeľa, a vlastne celý víkend, sa u nás niesla v klasickej pracovnej atmosfére venovanej foteniu detí a rodiniek. Medzi tie sa mi podarilo vsunúť aj fotenie Ramzeska, ktorému sa rozhodli spoločne pomôcť dve úžasné dievčatá – Lenka s Terezkou, jedna dohodla podrobnosti so mnou, a druhá nám ho priviezla až zo Skalice, kde sídli útulok pre zvieratá.
Ramzesko je totiž už tretím rokom jeho obyvateľom (od júna 2013!). Nie že by sa sťažoval, a porovnával ho s tým pôvodným neľudským domovom v rómskej osade v Krásnej Hôrke, len nečakal, že v útulku strávi tak dlhú dobu a sen o milujúcom domove, ktorý mu po prevoze sľúbili dobrí ľudia, sa nejako nedarí naplniť.

Pritom sa každé ráno prebúdza s nádejou, že si už pre neho príde nový pán. Naučil sa všetkému, čo sa od neho očakáva a napriek tomu nikoho nezaujal. Má krásny úsmev, oddané oči, šľachetné srdce a vernosť v krvi. Aj vzhľadovo pôsobí krásne, veď je mixom jazvečíka s loveckým psíkom.

Svoje nároky ma minimálne – len kúsok strechy nad hlavou, plnú misku, výbeh v oplotenom dvore a jedno veľké ľudské srdce (môže ich byť aj viac), ktoré ho nezradia ale zaradia k členom ľudskej svorky!:)