Milý Peter, dnešok by si pokladal za ďalší výnimočný deň v celom našom živote, lebo sa nám pred 41 rokmi, ako 21-ročným rodičom, o 7,35h, vo vtedajšej pôrodnici na Šulekovej ul., narodil náš milovaný syn.

Pamätám si presne tie okamihy, za slnečného rána, spevu drozdov pri otvorenom okne do tichej ulice Starého Mesta. Nedozvedel si sa to hneď, spojenie s nemocnicou bolo viazané len na pevnú linku:)

Veľmi si si prial aby ste mali rovnaký deň narodenia (ja zase – ak to bude syn, nech máte rovnaké mená), on si to však posunul až 3 dni po Tvojich narodeninách.

Napriek tomu si bol hrdým otcom, a všetko čo si pre rodinu robil, robil si ako si najlepšie vedel, ako si to pokladal za správne, či vhodné, a to po celý čas, čo si žil.

Istotne i teraz z neba pozoruješ všetky jeho, i moje kroky, naďalej dávaš rady, usmerňuješ naše kroky, rozhodnutia, činy, bdieš nad nami… aj keď len z nebeskej diaľky a oslavuješ i tam jeho narodeniny!