Aj v roku 2025 pripadol 25. októbrový deň na sobotu. Tento deň navždy zostáva pre mňa nostalgiou a pamiatkou na muža môjho života, ktorého mi vybral Vesmír. A osud zariadil, aby sme sa nielen stretli v ten deň, ale aby sme prežili spolu 3 roky randenia a 40 rokov manželstva – prešli spoločne život nielen v láske a pohode, ale prekonali aj všetky predostreté nezdary, jeho pády, ťažké turbulencie, dôležité výzvy, vysoké obety…
No napriek tomu sme to zvládli, zocelilo nás to, otupilo ostré hrany, divoké býčie povahy a jej tvrdohlavosť, a zostali sme verne bok po boku, v domnení, že spolu strávime ešte dlhý, a už vcelku pokľudný život, hádam až do našej 90-tky.
Náš spoločný príbeh začal ešte 80.rokoch 20.storočia, v jeden obyčajný sobotný večer 25.októbra 1980, v rodnej Bratislave, na Červenom kríži pri Mudroňovej ulici, v ObKaSS-e (bývalá skratka pre Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko. To si pamätajú už len pamätníci, čo zažili detstvo/dospelosť v časoch socializmu.
Každý mestský obvod mal takéto inštitúcie. Mohli sa tam schádzať mládežníci, poriadavali sa tam predstavenia, kultúrne akcie, výuka jazykov…, a obvykle tam sídlila i pobočka SZM – Socialistický zväz mládeže, kde musel byť v podstate registrovaný každý mladý človek starší ako 15rokov, predtým bol pionierom, a najmladšie deti iskričky). Dnes v danej budove sídli luxusná reštaurácia s hotelom ALBRECHT.
V minulosti sme tam občas s Petrom zašli na obed, zaspomínať si na naše spoločné začiatky, či osláviť spoločné roky :)
A práve tam dané SZM pripravilo na túto sobotu večernú diskotéku. Keďže stavebná priemyslovka, ktorú som navštevovala, sídlila vtedy na Zochovej ulici, plagát o akcii sa dostal aj k nám do školy a ako spolužiaci z 3.H triedy sme si dohodli spoločnú hromadnú akciu od 18hodiny. Pre mňa 17ročné mláďa to bola hádam prvá diskotéka, ak nepočítam tie, čo bývali počas leta v detských táboroch :)
Mala som od rodičov dovolenú sobotnú večernú vychádzku do 22h a v hlave predstavu, že o 21,30h odídem trolejbusom na Obchodnú ulicu a prestúpim na BUS č.42, čo z mesta premával do Ružinova.
Podvečernou cestou do mesta som ešte netušila, že osud ma pre mňa už pripravenú inú modifikovanú verziu :)
Z celého večera si pamätám za 45 rokov už len zlomky z pôvodnej ulice, priestoru miestnosti a veľkej sály, ale všetky udalosti od cca 20hodiny večer, Petrovu prítomnosť, jeho doprovod až ku nášmu domu a všetky ďalšie stretnutia, našu svadbu i spoločný život mám ukryté hlboko v spomienkach.
Rok 1980
Rok 1981-82 Petrova fotka na maturitné oznámenie
1981-82 na rande nám často robil spoločnosť i Petrov fotoaparát, hoci som nebola celebritou :)
Máj 1983
2-týždenný pobyt na Počúvadle pri Banskej Štiavnici, kde sme v 1.ročníku VŠ mal povinné sústredenie a zápočet do VŠ indexu. Peter si cez víkend urobil výlet za mnou. Nebolo to nič výnimočné. Podobné „kúsky“ robil už dávno predtým. Ako napr. v roku 1981 v 3.ročníku SŠ som musela počas leta absolvovať, podobne ako všetci moji spolužiaci, povinnú pracovnú brigádu – celá naša 3H trieda bola 2 júlové týždne v Holíči na stavbe. Časť zárobku malo isť pre SZM. Peter sa so mnou v nedeľu poobede rozlúčil pred autobusom, ktorý nás odvážal od školy na Zochovej ulici, s tým, že sa 2 týždne neuvíme:) A v pondelok ráno, sme len vstávali, a on mal už nočnú jazdu vlakom z BA za sebou, že si ide dobrovoľne nájsť aj on brigádu, hoci jeho SPŠE takúto požiadavku na študentov nemala. Moja triedna profesorka ho prijala ku chalanom, chodil s nami aj do jedálne, či na všetky akcie a ubytovaný bol s mojimi spolužiakmi.
V roku 1982 to už bol začiatok môjho štúdia na VŠ, sme povinne absolvovali v septembri 2 týždne zemiakovej brigády. Tak aspoň na víkend prišiel opäť neohlásene za mnou do tatranskej obce Vernár, ubytoval sa v súkromí, v starej drevenici, a celý voľný víkend mi zaplnil výletmi, len aby sme boli spolu :)
13.august 1983 – Fotoateliér REMBRANT obaja ako 20-roční zamilovaní, po 3-ročnom romantickom vzťahu, a odvtedy už manželia, s predstavou že nám patrí celý svet:)
1982-84 Petrove prvé auto, ktoré používalo a ním ma priviezol i odviezol v máji 1984 aj do pôrodnice na Šulekovú ul.
Máj 1984 – celý mesiac ma ubytovali rodičia naspäť u nás doma, aby som ľahšie zvládla náročné prvé materské dni s našim malým Peťom. Peter prichádzal za nami len po práci, odchádzal po večeri. Po mesiaci som už bola pripravenou vrátiť sa ku svokre. Medzitým môj úžasný otec vybavil kúpu 3-izbového bytu v Ružinove, a tak sme sa v júli toho roku, po ročnom pobyte v „podnájme“ mohli osamostatniť a vyskúšať žiť ako samostatná rodina.
Bolo to náročné obdobie, a pre mňa aj veľká výzva. Asi nik z rodiny neveril, a Peter dupľovane, že popri samostatnosti, domácnosti a rodičovstvu dokážem zvládnuť a v roku 1988 ukončiť VŠ. No keď sa tvrdohlavý a cieľavedomý býk zatne, zaprie nohami o zem, tak inak ako úspechom to nemôže skončiť. Samozrejme, že mi v tomto kroku pomohla hlavne zase moja mama a otec. Oni ako jediní mi boli nápomocnými, Peter skôr žiarlil, že on VŠ zanechal, a preto robil všetko, aby som to vzdala aj ja. Až časom oľutoval. Ja z lásky k nemu, som jeho mladícke nerozvážne kroky dávno zabudla, vd bol mojou láskou a s láskou sa ľahšie zabúda i odpúšťa :)
1985 – s 3/4ročným synom Peťom na ihrisku pred našim domom. Fotka nižšie porovnanie – môj zhmotnený splnený sen:)
1985 pri Štrkoveckom jazere. Takto a podobne sme trávili často naše spoločné chvíle. Keď Peťo vyrástol, spoločnosť sme si denne robili aspoň my dvaja
Od roku 1988 sa u nás postupne zabývali 3 korelky. Prvá bola bieložltá veľmi prítulná Lora, neskôr k nám na balkón priletel plachý krásavec Dido. Oboch som neúmyselne vypustila, keď som preniesla ich klietku na balkón a neskontrolovala zatvorené dvierka. Z veľkého žiaľu, a ich straty, som domov nasledujúci týždeň priniesla mladú sivú Koru. Tá nám zostala milou a oddanou spoločníčkou viac ako 14rokov. Lietala po byte, varila, upratovala, šila so mnou… aj dovolenky s nami absolvovala, i pobyty v letných detských táboroch, ktoré Peter organizoval. Až v marci 2006 sme ju našli ráno v klietke mŕtvu, tak ju Peter v tú nedeľu dopoludnia pochoval pod stromy, na lúčke pri železnici, neďaleko Martinského cintorína.
Výročie svadby leto 1993
Deň pre Silvestrom 1993 boli moji chlapci nakupovať na trhovisku petardy a okrem nich priniesli aj útle šteniatko, spolu so šekom na platbu 1800SK na majiteľa z Vrbového. Nemala som to srdce vrátiť ju naspäť, aj keď nebola skutočnou čivavou, ako to Petrovi tvrdil jej majiteľ. Tento malý „vypratý a scvrknutý vlčiak, bez chvosta s váhou 5-7kg“ zostal s nami rovnako krásnych 14 rokov.
Malo to tak byť! Nakoľko Jessinka sa stala stmeľovačom našej rodiny, a istotne aj ona prispela k tomu, že Peter sa viac otvoril, cez ňu začal dávať prirodzene svoje emócie na povrch Zmierňovala jeho často nevyspytateľné reakcie, mužskú tvrdosť, nudu, zaháňala rôzne myšlienky… (staroslivosť o psa býva tiež niekedy viac náročnou ako pri dieťati, a naučí Vás väčšej dôslednosti, vytrvalosti, nesebeckej láske a ochote stať sa lepším človekom).
Keď sa večer 31.8.2007 začali u nej prejavovať závažné zdravotné komplikácie, ešte sme dúfali, že sa z toho dostane. No v noci sa to len stupňovalo, a tak ráno a 2,33h nasledovala opäť veterina a posledné zbohom. Pochovávali sme ju potajme vo Vrakunskom lesíku, hneď vedľa nového cintorína a ráno obaja s uplakanými očami odchádzali fotiť naplánované svadby. Bola to veľmi ťažká a smutná sobota i ďalšie týždne. V tom čase Peter predniesol historickú vetu: “ Žiadne zviera ku nám až do našej penzie nepríde, ten žiaľ je neúnosným!“
1995
Rok 1998 – na Kolibe aj s našou Jesinkou, ktorá sa sama nanominovala zadkom do záberu
Rok 2000 Peter a jeho austrálske klobúky, čo sa mu stali typickým poznávacím znakom na dlhé desaťročia
August 2001
Zima 2002
Viedeň svadobný veľtrh 2004
Apríl 2006 – Hotel Kamila prekvapenie od Petra (oslava mojich narodením – odvoz bielou limuzínou, objednaný externý fotograf, hudobný program, spoločná večera, obrovská kytica zo 40 ruží..)
Ples DPB 2006
.
Apríl 2009 – Peter prekvapil informáciou, že sa ideme pozrieť do Hradca Králové na mačiatko (nar. 21.2.2009), ktoré tam zarezervoval. Mal to byť darček k mojim aprílovým narodeninám. On – úhlavný nepriateľ mačiek, ktorých sa ich nadmieru štítil a neznášal ich. Keď som náhodou nejakú pohľadkala, hneď ma posielal umyť si ruky.
V máji 2009 už nastálo priviezol sibírsku mačku Lucky Siberian Spirit CZ. Premenovala som ju na Lucku. Bola našim pokladom, stredom Vesmíru, a z nás sa stali jej poddaní, ona našou kráľovnou, alebo skôr cárovnou, keďže predkovia pochádzali z Ruska – Petrohradu. Časom som zistila, že nie je mojou mačkou a darčekom mne, stala sa Petrovou spoločníčkou – bola jeho liečiteľkou, kamarátkou, vernou družkou. Ale ja som na ňu vôbec nežiarlila. Lucka ho zmenila a z neho sa stal oddaný majiteľ mačacieho plemena. Vlastne si ju vybral on! Aj povahovo sa k sebe veľmi hodili, tolerovali sa, ako s nikým iným a len jeho jediného brala ako svojho ľudského parťáka.
Po Petrovej smrti veľmi schudla, vyšetrenie u veterinára ukázali poruchu štítnej žľazy, na ktorú sa mala liečiť až do smrti. Prežila ho skoro o 2 roky, 2.8.2025 odišla za ním, vo veku 16rokov, s nádormi na lymfatických žľazách okolo žalúdka,…. Všetky udalosti od novembra 2023 museli byť na jej krehké telo a dušu nadlimitným nákladom – najskôr zomrie jej milovaný človek a potom ďalšieho 1,5roka psychicky podporuje, lebo tá osoba sa cez žiaľ nevie zmieriť so smrťou manžela a samotou :(
Dnes už viem, že Peter ju musel priniesť ku nám domov omnoho skôr, akoby tušil, že sa penzie nedožije. Preto istotne podvedomo, po Jessinkinej smrti, porušil svoje predchádzajúce vážne predsavzatie.
.
Rok po Luckinom narodení v 2010, posielala pani Helenka z Hradca Králové fotky čerstvo narodených kocúrikov. Peter mi mail preposlal a ja som sa ihneď zamilovala do úžasného „sivého krtka“ s menom NEMO narodenom na MDŽ. O 2 mesiace už cestoval s nami domov do BA.
Nebyť toho rozhodnutia, dnes by som zostala asi úplne samou, keďže všetci moji najbližší a najvernejší ma začali opúšťať a odchádzať za hranice nekonečna
.
Mačky SIBERIAN SPIRIT
Lucky/Lucinka 16.r a Nemo 15.r
Náš milovaný NEMO
2013 – 30.výročie svadby v Tatrách s welness pobytom
Jeseň 2018 – v júni dostal prvý varovný prst od Osudu v podobe infarktu, následný liečebný pobyt vo Vyšných Ružbachoch. Vrátil sa nadšením a elánom, presvedčený, že zmení vo svojom živote všetky zlozvyky. No postupne sa opäť vrátil do vychodených koľají. O ďalších 5 rokov neskôr už druhý varovný prst neustál :(
26. apríl 2020 – v to víkendové ráno ma nasmeroval do ateliéru a nechcel mi povedať pravý dôvod. Čakala ma tam vizážistka, hodina s ňou a potom slávnostný obed a obrovská kytica ku narodeninám
25.október 2020 – 40 rokov od nášho prvého osudového stretnutia
2021-22 najkrajšie a najkľudnejšie spoločné roky, aj keď naokolo zúril Covid, u nás doma panovala tolerancia, ohľaduplnosť, obetavosť a radosť
Nik z nás ale netušil (Peter ako stará duša to možno už vedel-tušil?, len predo mnou predstieral pohodu, aby ma nevystrašil), že jeho srdce ho postupne zrádza a žije len vďaka našej láske a odchod odkladá, pokiaľ si nebude istým, že to už zvládnem. Bol tak pokľudným, milým, láskavým, obetavým ako nikdy za predchádzajúce spoločné roky. Dával prednosť viac vlastnému oddychu (dovtedy bol tým, čo neobsedel dlhšie na jednom mieste), čítaniu, meditácii… Ale čoraz častejšie počúval všetko, čo som mu vravievala, stal sa z neho trpezlivý a oddaný poslucháč. Taktiež náš všeobecný rituál, byť co najviac spolu a pri prechádzkach, či cestovaní sa držať za ruky, povzniesol na každodenné vrúcne objatia, v hocktorú dobu dňa, či na hocijakom mieste. Býval smutným, keď som dlhšie nebola pri ňom, fotila, šla na nákup, za rodičmi, či len sa sama prejsť… Odmietal už ale adrenalínové aktivity, cestovanie, nadchlo ho málo čo.
Fotografovanie začal v posledných 2 rokoch prenechávať na mňa a tvrdil, ako sa teší, že jeho žiačka predčila svojho učiteľa. Stále som však týmto indíciám nepripisovala hlbší význam.
Ešte aj jeho najhrôzostrašnejšie slová v máji 2023, po oslave 60, cestou domov, keď len tak medzi rečou vypovedal vetu: „Toto bola naša posledná oslava!“, som vzala len ako jeho rečnícky úlet po väčšej dávke vína, či vrtochy staršieho pána. Veď s podobnými tvrdeniami začal už počas Covidu – vtedy začal spomínať: posledné auto, posledné cestovanie lietadlom, posledné dovolenky….
Dnes už viem, že nepriamo čítal s energie Vesmíru, alebo mal náhly vzhľad do knihy karmy, alebo mu to vnukli duše dávnych predkov, ktoré k budúcemu zosnulému prichádzajú cez svoje vízie aj v predstihu. Majú nás postupne pripraviť na prichádzajúcu zmenu, prechod do inej dimenzie, návrat DOMOV!
.
21 máj 2023 – deň našej poslednej spoločnej rodinnej oslavy
Leto 2023 – v júli sme ešte spoločne hľadali vhodné slnečnicové pole na fotenie rodiniek, chodili na prechádzky po Bratislave, i blízkom okolí… Začal vyhľadávať len pokľudné miesta
Od konca 2023 sa my dvaja stretáme už len takto. Pritom mi z neba robíš neustále bodyguarda a do života nasmerúvaš všetky udalosti a ľudí, tak, aby mi čo najviac uľahčil život v samote. Keď si neviem s niečím rady, osud to zariadi :)
.
.
Ďakujem Ti Peter – teraz ako môj anjel strážny z nebeských výšin!
Do svetského života si si svojim zrodením priniesol viac skúšok, ako iní ľudia, planéta Saturn Ti stála v ascendente, tak zo života Ti robila permanentnú skúšku, tvrdší osud a život. Osudové číslo 9 – v tarote Pustovník, Ti tiež osudovo riadne nadelilo a vďaka tomu Ťa predurčilo k väčšej vážnosti, samostatnosti, vedeniu iných, väčšiemu odstupu od ľudí, vyhľadávaniu samoty, ťažším životným skúškam, vnútorným rozkolom, trápeniam, depresii, horšiemu zvládaniu stresových situácií, zvýšenej pedantnosti, ctižiadosti…. Vedela som to len ja a Ty. Veď som Ťa poznala nielen 2/3 tvojho súčasného života, ale aj mnoho životov predtým. Boli sme karmicky prepojení už z dávna, len v tomto živote sme si vybrali tieto role, vopred ich naplánovali. Určili mantinely a možný vyvoj nášho spoločného života, akým skúškam budeme podrobení…
Celý náš život som Ti tvrdila, že ma vedieš, akoby si mi bol otcom a nie partnerom, pritom ja som bola tou, čo Ťa mala viesť a jemne aj viedla – opatrne, s citom, láskavo a s humorom, cestou za Slnkom do Tvojho života. Zdravému nadhľadu, rozvahe, tlmeniu svojho výbušného hnevu, nahrádzať ho životným optimizmom a humorom, chuti zasmiať sa aj nad svojimi omylmi, či nezdarmi, nie tvrdým slovám a kritike.
Ty si ma na oplátku zase priučal samostatnosti, rozhodnosti, pedantnosti a zvýšenej dôslednosti vo všetkom. Čerpám z toho ešte aj 2 roky po Tvojej smrti a neustále pred synom a mojimi kolegami v našej rodinnej firme Ťa vyzdvihujem na piedestál TOP pracovníka, či šéfa. Tvoju psychickú závislosť na mne, a to už od nášho randenia, som si veľmi nepripúšťala, či nevnímala, skôr prehliadala, či v kútiku duše sa tešila tej neutíchajúcej pozornosti, ale hlavne som ju nikdy nezneužila.
Ľúbila som Ťa, a stále ľúbim, úprimne a trvalo! Všetko negatívne, čo sa udialo bolo už odpustené a 
zabudnuté ešte za Tvojho života.
Som veľmi rada, že sme dostali od Osudu aspoň týchto 43 spoločných rokov + 2 ďalšie roky samoty. Ak by to bolo v mojich silách pridám k nim ďalších ešte aspoň 20-30!
Pritom za posledný pol rok evidujem od Teba, že mi už dávno posielaš rôzne znamenia, podsúvaš nové situácie, privádzaš nových ľudí, nové náhody – Tvoj scenár by bol hodný Hollywoodu a možno raz o tom napíšem aj viac.
Všetko je to napriamené na moju budúcnosť, aby som sa konečne od Teba odpútala, vytvorila si nový priestor pre nové začiatky – začať opäť žiť, nielen prežívať. Všetko postupne spracúvam a pripúšťam i tieto dobre mienené zmeny. Napriek tomu zostávaš v mojom srdci naveky a môj pohľad bude smerovať aj naďalej na oblohu, či príde pozdrav od Teba!
ĎAKUJEM TI ZA VŠETKO!
…
Od puberty rád hrával na gitare Šelingera, Kryla, Žbirku, Fermáty, …. Neskôr mu boli blízke aj skladby Haberu, Teamu, Modusu, Gobitovej, bratov Nedvědových,…
.
Túto pesničku mal hádam najradšej. Bola nostalgická, melodická, v texte hlboká pravda a niečo akoby nám všetkým dávalo tušiť, čo si osud na nás pripravuje.
Rád ju spieval aj svadobným hosťom i novomanželom na svadbách…
.
A ešte jedna pieseň, ku ktorej pointe – textu cítil neodolateľnú blízkosť. Jej slová jeho duši dávali zmysel pre jeho život, či našu/jeho budúcnosť