Bol darom od Petra, podobne ako jeho staršia sestra Lucka, čo už stihla toto leto odísť do neba. Nemo tak zostal mojim jediným, najlepším a najmilším bodyguardom. 

Zároveň čestne a s veľkou vážnosťou plní úlohu dôverného priateľa, nerozlučného kamaráta, spolutrpiteľa a utešiteľa v ťažkých chvíľach samoty. Je aj spolucestujúcim na prechádzkach, spolubývajúcim v byte, na gauči, v posteli… Ale je aj tým, kvôli ktorému ma, po predchádzajúcom bolestnom období, neopúšťa chuť žiť.
Už len kvôli nemu a jeho láske, či milému pohľadu a neskutočnej bezhraničnej dôvere i vernosti, sa dokážem tešiť na každý návrat domov, či na plánovanie, čo spolu podnikneme v hocktorom dni a jeho voľných chvíľach.
Ku dokonalosti mu chýba už len keby dokázal hovoriť, šoférovať auto, pomôcť pri domácich, ale hlavne mužských prácach, vedel pohladiť, objať v najťažších chvíľach, či z najväčšej radosti, či vážnosti, občas aj otcovsky pokarhať, alebo povzbudiť, obdivovať ma za to, ako zvládam život a jeho situácie, prácu – manažovanie fotení, rodinnú firmu…, ale sa aj občas chlapsky nahnevať, škaredšie pozrieť prísnym pohľadom a pofrfľať si.

Potom by som normálne začala tvrdiť, že tento 15-ročný živý tvor sa stal dodatočne reinkarnáciou môjho manžela :)))