Onedlho 28.novembra to budú už 2 roky, čo si náhle odišiel… dva roky smútku, samoty, spomienok,…. A môjmu srdcu sa zažiadalo zbilancovať a zaspomínať na tento dlhý čas bez Teba.

 

 

Najťažší deň smútku neprichádza však vtedy, keď je pohreb.

Ani vtedy, keď i dátum v kalendári pripomenie túto stratu.

Ani keď Ťa rodina, priatelia utešia slovami podpory.

 

Všetko príde v obyčajnej chvíli, keď sa zdá, že všetko ide ako vždy.

Keď sa zasmeješ, alebo keď mysľou preletí dávna spomienka, skladba v rádií….

keď uvidíš niečo krásne, či známe, alebo miesto ku ktorému sa viažu spoločné chvíle a zrazu pochopíš,

že sa o tie pocity, emócie, dojmy už nikdy nepodelíš s týmto človekom.

 

Keď Ťa bolí srdce, duša, dotyk a chýba Ti ten známy hlas, to vrúcne mocné objatie,

ktoré kedysi utišovalo bolesť, povzbudzovalo, ukazoval ako ma máš rád…

 

Ale najťažšie to býva počas bežnej nedele, či dlhých voľných chvíľ a večerov,alebo sviatkov,

prechádzke parkom, v divadle, na koncerte, pri fotení, ktoré bolo našou spoločnou prácou…

Všetko to navonok vyzerá rovnako, no vo vnútri kričí tichom. 

 

Našťastie som v sebe už aspoň potlačila bolesť,

ktorá mnou prechádzala pri stretnutiach so zamilovanými ľuďmi,

alebo len partnermi držiacimi sa za ruky, keďže mi to bytostne pripomínalo nás dvoch.

Teraz to už tak nevnímam a skôr sa teším, že aspoň oni majú možnosť byť spolu,

možno až do neskorej staroby, ako sme o tom snívali aj my dvaja.

 

 

Aj táto bolesť však hovorí o láske!

Lebo smútok cítime len za tým, čo bolo skutočné.

A to skutočné žije v pamäti, aj keď už zmenilo svoju podobu.

 

Láska neumiera — len sa premieňa a ostáva v spomienkach, ktoré z nás robia ľudí.

Lepších ľudí, ľudí precitnutých s väčším pochopením k sebe, i k iným, ako aj k ich radostiam,

či trápeniu, bolestiam, ktoré ukrývajú vo svojom vnútre.

 

 

Peter môj milovaný,

prepáč, že som Ti za tých 40 spoločných rokov v manželstve málokedy povedala,

čo k Tebe cítim, ako Ťa mám rada… Brala som náš spoločný život ako samozrejmosť a trvanie na večnosť…

Dodatočne to však už nemám a neviem napraviť, čo mi veľmi ľúto! Až raz, keď prídem za Tebou!

Keď si prídeš aj po mňa, ako si prišiel toto leto pre našu Lucku, a odprevadil si ju ku iným dušiam.

 

 

Verím, že rovnako budeš pozorným a láskavým sprievodcom aj mne.

Presne tak, ako sme to mali naplánované dávno pred našim terajším zrodením. No po príchode do súčasného života sa tento plán pre všetky duše zastrie závojom zabudnutia, aby nám nebránil v našom jedinečnom vývoji a napredovaní, žití bez predlohy, nápovede…

Všetky spomienky na náš spoločný život a v ňom všetky situácie, plány, myšlienky, činy, realizácie, mi dávajú až teraz dokonalý zmysel. Hoci sa utvrdzujem, že je to OK, pre mňa to OK asi nikdy nenastane,

ale viera v naše opätovné stretnutie mi pomáha aj naďalej žiť!

.

 

Naša posledná fotka z nedele13.8.2023 v deň výročia svadby, ktorá je pomenovanou ako RUBÍNOVÁ

(108 dní pred Tvojim nečakaným odchodom), a v ďalší rok na tom istom mieste, už len sama

.

.

 

Po 2 rokoch samoty som konečne odhodlaná vykročiť do sveta, medzi ľudí…, aj keď už nie po Tvojom boku, pod Tvojou ochranou a láskou. Za posledný rok som dosť zosilnela, stala viac odhodlanou, samostatnou, sebestačnou,… Neboj zvládnem aj ďalší život, zvládnem v ňom všetko, zvládnem to!.

ĎAKUJEM TI ZA VŠETKO, ČO SME SPOLU PREŽILI, ZAŽILI. ZA TVOJU LÁSKU, DARY, RADY, POUČENIA, ZA SPOLOČNÝ ŽIVOT, CHVÍLE, DNI, VEČERY,…! 

Ďakujem Ti, a ešte mnohým iným dušiam – teraz ľuďom, čo ma obklopovali, obklopujú, alebo len na malý okamih preleteli mojim priestorom, pozdravili, pomohli, či aj zranili, za naše dohody z časov duší – svoje dávne sľuby plníme, aj keď je to pre dušu, v tele na planéte ZEM, býva často boľavým.

…………………..

Dohody duší – príbehy, ktoré si volíme ešte pred narodením. Možno si to už zažil/a:

Stretneš človeka a hneď pri prvom pohľade cítiš „poznám ťa“. Nevieš to vysvetliť, nedáva to logiku, a predsa tam je tá zvláštna blízkosť. Práve takéto momenty nazývame dohody duší.

Sú to stretnutia, ktoré sme si zvolili ešte pred tým, než sme sa narodili. Nie preto, aby sme trpeli, ale aby sme sa posunuli, niečo si navzájom dali alebo si pripomenuli, kto v skutočnosti sme.

Ako vznikajú dohody duší?

Ešte pred vstupom do tela duša stojí pred mapou možností. Nie je tam pevný scenár, ale pole ciest, ktorými sa môže uberať. A v tomto poli sa stretáva s inými dušami, ktoré k nej vibračne patria zo spoločných minulostí, z rodu alebo z tej istej rodiny duší.

Dohodnú sa:

– „Ja ti budem oporou, keď padneš.“

– „Ja ti nastavím zrkadlo, aj keby to bolelo.“

– „Ja ťa privediem k tvojmu strachu, aby si objavila svoju silu.“

 

Nie všetko je dopredu určené. Niektoré stretnutia sú pevné body, iné sú len možnosti, ktoré sa môžu, ale nemusia naplniť. Prečo práve tieto duše?

– Pretože spolu niečo nedokončili.

– Pretože patria do tej istej duševnej skupiny.

– Pretože jedna duša otvára cestu druhej, alebo celému rodu.

A niekedy aj preto, že je potrebná odvaha.

Niektoré dohody nie sú o láske, ale o bolesti, ktorá nás posunie. Aj ten, kto zraní, môže byť dohodou jej duše nie preto, aby nám ublížil, ale preto, aby sme v bolesti objavili svoju silu.

 

Ako to prebieha pred telom?

Predstav si zhromaždenie v tichom poli. Duše sa stretnú, ukážu si možné cesty a vibračne povedia hlboké „áno“.

– Niekedy je dohoda okamžitá: „Ideme spolu, aj keď to bude ťažké.“

– Inokedy sa dohodnú na rolách: „Tentoraz ja prídem ako tvoja matka a ty ako moje dieťa. A inokedy si role vymeníme.“

A keď príde čas, pamäť dohody sa aktivuje a my stretneme človeka, ktorý pre nás „nie je cudzí“.

 

Čo nás môže prekvapiť?

– Nie všetky dohody sú navždy. Keď splnia účel, môžu sa prepísať.

– Existujú aj kolektívne dohody, celé skupiny duší, ktoré sa znovu a znovu stretávajú.

– A niektoré duše neprichádzajú kvôli sebe, ale kvôli iným, aby otvorili cestu, ktorou potom pôjdu ďalší.

 

Načo sú dohody duší dobré?

Nie preto, aby nás zväzovali, ale aby nás posúvali. Sú ako orientačné body na ceste. Učia nás, že nič v živote nie je náhoda.

– Priateľ, ktorý príde v správnej chvíli, je dohoda.

– Partner, ktorý nás učí cez lásku aj cez konflikty, je dohoda.

– Dieťa, ktoré vstúpi do života a cítime, že bolo s nami vždy, je dohoda.

 

Každá dohoda nesie dar alebo lekciu. A keď prijmeme oboje, stávame sa slobodnejšími, pretože už nás neriadia neviditeľné dohody, ale naše vlastné vedomé rozhodnutia.

 

Záver: 

Duše sa stretávajú dávno predtým, než sa stretnú telá. Niektoré dohody sú nežné, iné ťažké, ale všetky majú svoj dôvod. Možno sa duše nikdy predtým nestretli. A predsa sa poznali odjakživa. A možno práve preto teraz vieš, že nič nie je náhoda. Ďalšie diely skladačky sa dejú v každom z našich životov.

.

Tagy: kolobeh zivota, laska cez druhy breh, laska cez storocia, laska na vecnost, milovanemu, spriaznenej dusi, tajomstvo dusi