Svadobné tradície zvyky I.

 

   

SVADOBNÉ TRADÍCIE A ZVYKY V DÁVNEJ MINULOSTI

V  dávnej minulosti sa svadby konali najmä v zime, v období fašiangov, kedy bola zabíjačková sezóna a nehrozilo že sa mäso a pripravené pohostenie rýchlo skazí. Neskôr k nim pribudol i čas na jeseň, v dobe mladých vín – pred adventom, alebo až po Veľkej noci – v čase jari. Svadba bola veľkou a hlavne nákladnou udalosťou, do ktorej sa zapájala nielen celá rodina, ale aj susedia, niekedy i celá dedina. Všetci navzájom prispeli mäsom, múkou, koláčmi, vajíčkami a potom si to navzájom na ďalších svadbách oplácali. Obvykle sa svadba konala vo všedný deň, neskôr i v sobotu, ale mimo piatku, pretože v ten deň sa zachovával v katolíckych rodinách prísny pôst.

Snúbenci museli oznámiť svadbu rodičom aspoň rok dopredu. Bolo treba totiž šetriť financie a pre pohostenie dochovať svine i hydinu. Ohlášky v kostole bývali 3 týždne pred sobášom. Tri až štyri týždne pred svadbou išli snúbenci pozvať ako prvých krstných rodičov z oboch strán. Krstného otca (niekde označovaný ako starý svat), ako budúceho svedka na svadbe, poprosili tiež o prednes rozlúčkovej reči od rodičov nevesty.

Vo svadobný deň chodili družbovci peši po dedine. Odviedli krstných rodičov do nevestinho domu, priviedli i ostatných hostí, napokon šli pre družičky. Nevesta im rozdala kytice a družbom pierka, ženatým rozmarín, najväčší svedkovi. Potom nasledovala malá hostina.

Asi hodinu pred sobášom sa konala odobierka. Do nevestinho domu prišli aj ženíchovi rodičia a krstní rodičia. Ostatní ostali na dvore. Svedok povedal privítanie, ktoré pozostávalo z čítania zo Svätého Písma, nevesta si kľakla na ručník pred rodičmi, obaja mladí dostali aj ich požehnanie, a šlo sa do kostola.

Po obrade na hostine mladomanželom prestreli len 1 tanier a príbor z ktorého na znak svornosti, spoločne jedli. Pri hlavnom stole v prednej miestnosti sedeli mladomanželia aj s najbližšou rodinou. Ženy pôvodne sedávali oddelene od mužov, väčšinou pri dverách, muži bližšie k hlavnému stolu. Podľa prísnych tradícií na svadobnom stole nesmela chýbať kaša ako symbol hojnosti a prosperity (krupičná, pohánková alebo ryžová). Tiež med, jablká, hydina, vajíčka a mlieko. Svadobné koláče boli najčastejšie okrúhle plnené, alebo s dierou v strede.

V niektorých regiónoch Slovenka svadba začínala už ráno, hostina nasledovala hneď po sobáši. Trvala zvyčajne 2 až 3 dni. Prvý deň bola klasická svadobná hostina, druhý deň symbolické posedenie, tzv. „popravky“ a na tretí sa tradovalo tzv. „dojedanie“, kde sa pozvali aj tí, čo sa nezúčastnili svadobnej hostiny.

So svadbou sa spájali i najrôznejšie zvyky a obyčaje, z ktorých sa zachovali niektoré dodnes – zvykne sa nimi len spestriť svadobná zábava. Mnohé z nich pochádzajú ešte z dôb pred našim letopočtom, pre mnohé preto už nemáme dostatočné vysvetlenie. To čo sa nám zdá v súčasnosti vtipné, alebo originálne, malo však v minulosti hlbší zmysel alebo symboliku.

 

SVADOBNÉ TRADÍCIE A ZVYKY V NEDÁVNEJ MINULOSTI

Zvyky boli veľmi podobné súčasným. Ku klasickým rituálom svadobného dňa, za posledné storočie, vďaka všeobecnému rozšíreniu fotografie, pribudlo i spoločné fotografovanie svadobčanov, a portrétne fotografie mladomanželov. Po koniec éry socializmu, sa svadobné páry, fotili zväčša v klasických svadobných ateliéroch, pri jednom pozadí a s rekvizitou opakujúcou sa na všetkých fotografiách párov toho-ktorého mesta. Najčastejšie tam odchádzali počas hostiny, samotné fotenie trvalo cca 15 – 20 min. Výstup bol len v papierovej podobe, ďalšie fotografie sa dali len prikúpiť.

V čase socializmu sa odchodom na fotenie maskoval i utajený cirkevný sobáš, na ktorom boli prítomní len svedkovia a svadobný pár. Civilný obrad bol totiž jediným schváleným aktom bývalého režimu. Dial sa za prítomnosti všetkých pozvaných i gratulantov a jeho dátum, miesto i čas sa udával na svadobnom oznámení. Za verejné priznanie k viere, k cirkevnému sobášu, či krstu a prvému sv. prijímaniu a birmovke, hrozilo manželom a ich potomkom sťažené spoločenské uplatnenie i postihy.

 

SVADOBNÉ TRADÍCIE A ZVYKY V SÚČASNOSTI

   

Prechodom našej spoločnosti od socializmu k demokracii sa zmenila nielen možnosť voľby druhu svadobného obradu, ale aj voľnejší výber miesta obradu. Prerod znamenal aj zmenu postoja mladých ľudí k celému ceremoniálu, k  spoločnému spolužitiu ešte pred svadbou, niekedy aj k narodeniu vlastných potomkov, ktorí často predbehnú termín svadby, a nik sa už nad tým nepozastavuje a nepohoršuje. Dokonca sa posunul i vek pre spoločný vstup do manželstva, pretože prednosť dostáva skôr vyššie vzdelanie, škola, práca, kariéra a zabezpečenie spoločného bývania.

Nosné svadobné tradície však zostali, zmenilo sa len ich časové zaradenie. Napr. také fotografovanie portrétov sa uskutočňuje už pred obradom, častokrát i niekoľko dní vopred, len aby zábery boli krásne a s dostatkom času pre ich kvalitné zachytenie, na originálnych, netypických miestach, s pózami a situáciami, len málo pripomínajúcimi či už dobové, klasické alebo staršie fotografie známe z archívov rodinných albumov. Dokonca je v móde aj fotografovania snúbenecké, a fotenie pre svadobne oznámenia.

Svadobné koláče sa roznášajú už deň vopred. Svadobnú sálu a kostol si vyzdobujú budúci manželia sami, za pomoci kamarátov, ale nezriedka aj cez svadobnú agentúru. V týždni pred svadbou usporadúvajú modernú tradíciu „Rozlúčku so slobodou“ v rodnom meste, ale aj v zahraničí. K súčasným tradíciám sa už ráta aj plánovanie a realizácia svadobnej cesty, ktorou pár završuje niekoľkomesačné, až celoročné prípravy, i svadbu samotnú.

 

ZVYKY PRED SOBÁŠOM A POČAS NEHO

   

Svadobné dopoludnie  Svadobný deň začína skoro ráno, prípravami nevesty a ženícha, niekedy spoločne v jednom byte, či dome. Kaderník a vizážista sem prichádzajú aj za nevestou. Ženích od floristu vyzdvihne svadobnú kyticu i pierka pre svadobčanov, družičky vyzdobujú svadobné auto. Nevestu do šiat oblieka mama, či kamarátka a vyráža sa na fotenie. Po ňom, ešte pred samotným obradom, si mnohí, v úcte k tradíciám a zvykom svojich rodičov, nájdu priestor i pre svadobné tradičné zvyky. Patrí sem okrem odpytovania nevesty, spoločná odobierka od rodičov a rodičovské požehnanie, niekde i tzv. ženíchova a nevestina skúška s dreveným klátom, sekerou, fľašou vína a metlou.

Presun na sobáš  Pri krátkych vzdialenostiach do obradnej siene (kostola) obvykle pešo, autami, mikrobusmi, prenajatým autobusom. Samotný ženích s nevestou aj v koči, limuzíne, vo vyzdobenom luxusnejšom aute…

Vstup do obradnej miestnosti  Za prijemnej hudby si pred začiatkom obradu všetci prítomní posadajú, najlepšie podľa zasadacieho poriadku, poslední vstupujú v poradí družbovia, družičky, niekde aj „flower girls“ s posýpaním cesty lupeňmi kvetov, svedkovia, ženích s matkou, nevesta s otcom. Niekedy ich ešte predchádza aj sobášiaci, alebo vstupuje ako posledný.

Zapaľovanie spoločnej sviečky Robí sa v kostoloch, je symbolom nového začiatku, a teda aj manželského spojenia ženícha a nevesty. Zapálenie spoločnej sviečky znázorňuje spojenie dvoch jednotlivcov v manželstve a zhasnutie pomocných sviečok zase osobné rozhodnutie každého z partnerov podriadiť svoje potreby tomu druhému.

 

ZVYKY PO SOBÁŠI

   

Hádzanie ryže alebo ružových lupeňov V minulosti sa na svadobčanov hádzalo obilie alebo oriešky, dnes skôr ryža, lupene ruží, farebné papierové konfety ale aj bublifuk. Symbolizuje šťastie, bohatstvo a plodnosť.

Vypúšťanie svadobných holubov Holubica je symbolom lásky, vernosti, prosperity, šťastia a nových začiatkov. Biele holubice si hľadajú partnera, ktorému zostanú verné po celý život, z čoho pramení aj tento zvyk.

Vypúšťanie svadobných motýľov Stáva sa postupne populárnejšou, aj keď finančne náročnou, alternatívou k tradičnému hádzaniu ryže, lupeňov, či vypúšťaniu svadobných holubov.

Gratulácie Počas nich určená osoba odnáša kytice od gratulantov, iná zasa pozvaným ponúka zákusky, slané drobné pečivo, medovníky, či alkohol. Pri väčších svadbách je pripravená malá garden party, kde sa hostia navzájom medzi sebou zvítajú, predstavia alebo spoznajú. Popritom je vhodne zorganizovať spoločné fotenie prítomných hostí so svadobným párom.

Zatarasenie cesty Po skončení obradu pred kostolom ženíchovi priatelia napnú krížom cez cestu ozdobený povraz a dovolia novomanželom pokračovať v ceste až potom, čo ich ženích vyplatí. Týmto sa ženích symbolicky vykupuje zo svojich mládežníckych hriechov.

Chomút alebo väzenská guľa V niektorých častiach Slovenska sa po obrade nasádza na krk ženícha konský chomút, alebo sa mu na členok pripevní závažie. Nevesta dostane do rúk bič a ženích, zapriahnutý do pripraveného voza, ťahá nevestu.

Svadobný tunel (brána) Pozvaní svadobní hostia vytvoria uličku, cez ktorú musia obaja novomanželia prejsť, pričom sa im v tom snažia zabrániť. Symbolickým významom je prekonávanie manželstva v ťažkostiach. Tento zvyk je aktuálny hlavne pre zahraničné svadby.

Prípitok, rozbíjanie taniera a zametanie črepín Črepy prinášajú šťastie a spoločné zametanie vyjadruje vôľu mladomanželov spolupracovať a vzájomne si pomáhať.

Prenos nevesty cez prah Ženích prenáša nevestu cez prah ich spoločného domova, aby oklamal zlých duchov, ktorí striehnu pod prahom, a strážia dom. Iný význam: symbolický začiatok nového života.

Niektoré zo svadobných tradícií, ktoré našli uplatnenie na svadobných hostinách reálnych svadieb, zachytené mojim objektívom, nájdete v svadobnej foto galérii>>

—————————————

Pokračovanie článku o svadobných tradíciách a zvykoch, tentoraz po príchode na svadobnú hostinu až po neskorú polnoc, nájdete v článku „Svadobné tradície a zvyky II.“

Ďalšie zaujímavé rady a informácie na otázky, ktoré sa týkajú svadby a všetkého čo s ňou súvisí, nájdete v “Bedekri pre nevestu”  

————————————————

 

Ak Vás moja práca zaujala, a máte chuť zažiť skvelý deň s profesionálnym fotografom, napíšte na mail blanka@golejova.sk

V článku boli použité fotografie nafotené mnou, ale i mojim manželom Petrom Golejom ( www.fotograf-svadba.sk). Touto cestou mu ďakujem za ich poskytnutie.

Moja vďaka tiež patrí našim nevestám, bez ktorých pričinenia, by nevznikli spoločné nápady a neopakovateľné úžasné momentky, ktoré prispeli k dokonalej a výstižnej  ilustrácii mojich textov, venovaných práve vám, ktorí ich čítate a mnohým sú neoceniteľnou pomocou.

 

Pre kopírovanie, prenos, šírenie, alebo publikovanie akejkoľvek časti textu, nielen priložených fotografií, z mojej webovej stránky sa vzťahujú všetky ustanovenia platného autorského zákona, a je to možné len po písomnom súhlase autora textu.