Prečo deti plačú

Detský plač trápi nielen rodičov novorodencov a mladších detí, ale aj nás fotografov, ktorí ich stretáme v ateliéri a fotievame. Pre obe strany býva preto občas nočnou morou, s ktorou sa každý z nás pasuje po svojom. V prvom rade je ale signálom, že s malým človiečikom, alebo s jeho rodinnými príslušníkmi, nie je všetko v poriadku.
Kvôli pokojnému pracovnému prostrediu, roztomilým fotografiám a príjemným spiacim/smejúcim sa deťom zostáva na nás fotografoch, zanalyzovať daný problém a snažiť sa odstrániť ho, čo najskôr. Nie vždy to ide hladko a rýchlo, občas tieto malé poklady tvrdohlavo odolávajú, a nie vždy sú rodičia, či fotografi úspešnými.

 

 

 

Medzi najčastejšie dôvody plaču novorodených, ale aj starších detí, patrí:
  • hlad (najobvyklejší problém. Jeho odstránením nielen uspokojíme jeho NAJ potrebu, ale ho aj utíšime a zbavíme obavy napr. z nového prostredia, či situácie)
  • smäd (typický hlavne v letnom období. Odbúra ho dojčenie alebo pitie prevarenej vody/detského čaju)
  • vyššia/nižšia teplota okolia (fotograf používa kvalitné ohrievače vzduchu/v sparnom počasí ventilátor)
  • vyššia/nižšia teplota telíčka dieťaťa (novorodenec nemá ešte dostatočne vyvinutú vlastnú termoreguláciu, a na jej nevyváženosť reaguje plačom. Pokiaľ nebude dieťa v pohode, neukľudní sa a nezaspí)
  • novorodenecká kolika (trápi hlavne chlapcov veku od cca 2 týždne a spôsobuje veľké bolesti. Dieťa býva v tomto prípade málokedy fotiteľným, nakoľko usedavý plač, kŕče, výraz tváre a bolesť je na fotkách neodstrániteľná. Vyhnúť sa tomu dá len v období pred nástupom kolík. Potláča ho aj cvičenie s telíčkom, polohovanie, či nápomocné prípravky)
  • plynatosť (typická pri pahltnejšom jedení, pití z dojčenskej fľaše s väčším otvorom v cumlíku, neodgrgnutí dieťaťa, alebo nevhodným jedlom matky prechádzajúcim do materského mlieka)
  • hygiena (niektoré deti sú veľmi citlivé na mokrú plienku, preto musia byť častejšie prebaľované)
  • reflux  (je ním spätný návrat obsahu žalúdka do pažeráka. Vzniká z rôznych dôvodov, no predovšetkým kvôli hltaniu vzduchu počas kŕmenia, keď má bábätko v žalúdku viac mliečka, ako zvládne spracovať. Odstrániť /zmierniť sa dá len dodržiavaním pokynov lekára. Problém by mal do 4 mesiacov veku ustať)
  • únava (keďže novorodeniatka sa len učia rytmu dňa a noci, nemajú ešte úplnú kontrolu nad svojim telom, prejavy ich únavy preto nie sú na prvý pohľad jednoznačné. Všetko nepohodlie dávajú najavo práve plačom. Prejav únavy môžeme vypozorovať cez: vyklenutý chrbátik, odvracanie hlavičky, alebo pohľadu od nás, zaťaté pästičky, intenzívne mávanie nohami a rukami, chcelo by stále piť, ale saje pomaly a zdĺhavo. Novorodenec vo veku 2 až 6 týždňov potrebuje zdriemnutie počas dňa vždy po 1 až 1,5hodine aktivity/bdenia. Deti nad 3 mesiace únavu prejavujú cez úzkosť, plač alebo krik, trú si oči alebo nos, naťahujú si uši a vlasy, často a dlho zívajú)
  • choroba (medzi najčastejšie choroby novorodencov a malých detí patria kožné problémy – zapareniny, kvasinky a ekzém, ale aj kolika, vracanie, hnačka, horúčka, prechladnutie, nádcha, kašeľ, zápal spojiviek… Novorodencov často postihuje aj streptokok a zlatý stafylokok, zápal stredného ucha).

 

 

 

Pri starších deťoch plač spôsobuje napr. aj:
  • bolesť pri prerezávaní zúbkov (pomáhajú chladíve géliky, vhodné hračky na hryzenie)
  • nuda/potreba objatia/osamelosť
  • strach najčastejšie ako obava z neznámeho/nového prostredia/nového podnetu/cudzích ľudí (potrebné je dieťa zvykať už od mala, a čo najskôr, na všetky možné situácie. Inak príchod do ateliéru bude sprevádzať usedavý plač. Podobne dopadne aj návšteva u rodiny/lekára/na nákupoch, alebo sa nedobre cíti aj vo väčšom kolektíve detí a celý čas preplače)
  • plač ako nástroj na vynútenie pozornosti /vlastnej predstavy o naplnení danej chvíle (pokiaľ rodičia túto chybu urobili, odstraňuje sa zdĺhavo)
  • prehnaná starostlivosť/záujem rodičov (tým, že dieťa rodičia nenaučili samostatne sa venovať istej činnosti, alebo býva obklopené veľkým množstvom hračiek, nevie sa samo zahrať a zabaviť sa, vyžaduje neustálu prítomnosť rodičov a vyplnenia volného času, zmenu činnosti. Problém dokáže odstrániť len dlhodobý pobyt v detskom kolektíve – MŠ, a nezainteresovaná osoba).

 

 

Ak v ateliéri vylúčime všetky spomenuté dôvody zostáva ešte jeden významný činiteľ, o ktorom rodičia neradi počujú/pripúšťajú si ho/neradi sa k nemu priznávajú, a už vôbec neradi o ňom otvorene  hovoria. Za roky praxe ma intuícia však nikdy ešte nesklamala, nepotrebujem potvrdenie mojich hypotéz, funguje však na 100% !

 

Za týmto „neznámym“ činiteľom vždy stoja obavy o vydarené fotky/negatívne energie, emócie od rodičov/aktuálne, nedoriešené vzťahy v rodine… či sú dlhodobými, alebo vzniknutými momentálnou situáciou, ktorá sa udiala tesne vstupom do ateliéru, cestou v aute, alebo už pri príprave doma, niekoľko hodín pred fotením.

Stačí pritom len jeden jediný ustráchaný/nervózny/nespokojný/nedočkavý/nedôverčivý/ energický/nahnevaný/alebo prácou nadmieru vyčerpaný rodič, s predispozíciou k nechuti z fotenia, alebo ku plánom rodiny. Jedna jediná poznámka na adresu fotených, alebo negativistické predpovede k budúcemu správaniu detí, a všetko aj s prípravou pre pekné fotografie (pozadie, rekvizity, oblečenie,…) sa stáva veľmi komplikovaným.

Týka sa to nielen novorodeneckého fotenia, ale akéhokoľvek detského/rodinného fotenia. Negatívna/výbušná energia sa v uzavretom priestore nakopí, rozrastá a zasahuje aj do energetického poľa fotografa!

Deti sú vždy lakmusovým papierikom rodiny. Ak sú rodičia v pohode, je v pohode aj dieťa a príprava pred fotením. Samotné fotografovanie, musí tiež dopadnúť tak, ako si rodina praje! Pri novorodencoch ale nekľud vychádzajúci od rodinných príslušníkov, či energetické tornáda v podobe starších súrodencov, zmaria všetky pokusy o upokojenie najmladšieho člena rodiny, o jeho spaní, zaspaní, alebo napolohovaní do estetickej foto polohy, už ani nehovorím.

Energia sálajúca z dospelého, jeho vystupovanie, agresívnejšia a hlasná reč, hundranie… – to všetko býva najväčším zabijakom pekných záberov, a tiež usmievavých tvárí, pretože vnáša do ateliéru nekľud.

Dokonca je prenosnou z rodiča na fotografa, nakoľko ani on nie je stroj (ale živý cítiaci a emočný tvor), či nástroj na fotografie. Nie je preto možné aby bol dostatočne obrneným/ubráneným proti podobným atakom, aj keď nie sú namierené na neho. Jeho vnútorný boj s negatívne založeným človekom ho zbytočne oberá o nadšenie, elán k práci a predlžuje fotenie na neúnosnú mieru.

Preto vždy apelujem na oboch rodičov súčasne (prípadne ak bude prítomná i stará mama, ktorá je veľmi úzkostlivou, s mierne staromódnymi predstavami ako fotiť ľudí a neustálymi radami pre všetkých, vrátane fotografa).

„Nechajte všetko nepríjemné pred dverami, nenoste v hlave obavy, strach, záporné emócie, odpor k plánu, ktorý vymyslel druhý rodič. Prenesiete to na novorodenca! Neznervózňujte radami a poučeniami, nevnucujte starším deťom a partnerovi ako sa majú tváriť, nestriehnite počas fotenia na ich výrazy a sústavne ich nenapomínajte! Je neskoro prevychovávať  ich, korigovať nepodarenú mimiku, pokiaľ ste si to do času fotenia nevšímali, alebo dokonca na deťoch ich svojhlavosť, krivé úsmevy a grimasy obdivovali. Vaše súčasné reakcie im spôsobia v mysli  len chaos a zaťatosť.

Nenúťte partnera do fotenia, ak nie je k tomu aktu pripravený, nie je s tým stotožnený. Jeho nálada a výraz jeho tváre urobí pri fotení viac škody ako úžitku“.

 

 

Ak vás predchádzajúce argumenty nepresvedčili, možno lepšie pomôže vysvetlenie čo bude na fotkách s uplakaným dieťaťom:
  • –  v našich zemepisných šírkach sa preferuje uhladený štýl: vysmiata rodina, hollywoodske úsmevy, dokonalosť v úprave zovňajšku, pedantnosť postojov a póz. Rodičia si „urevané“/fotky s málo pozitívnymi emóciami málokedy želajú
  • fotografie bývajú menej slušivé: nakoľko dieťa má celé telo v kŕči, pri držaní na rukách sa vzpriečuje, v stoji chce len utekať, doslova bojuje s rodičom… odhaľuje si pupok, spodné prádlo, plienky, krčí oblečenie sebe i ostatným, robí nepekné grimasy..
  • má nadmieru prekrvenú pokožku s červeným až bordovým nádychom, a tým nekorešponduje s pokožkou ostatných členov rodiny, takže výsledná spoločná fotografia bude veľmi nesúrodou
  • pri plači mu vystúpia všetky defekty na tvári, aj červené fľaky
  • očká má uplakané, červené bielko, sklený pohľad, tragický ubolený výraz, alebo „pokrčené“ čelo
  • silný krik ho nadmieru vyčerpá a unaví. Už nie je možné pokračovať v práci, lebo sa nevie dostať do stabilizovaného stavu
  • plač býva nákazlivým. Je pravdepodobné, že k jednému dieťaťu sa pridajú i ďalší členovia rodiny, ktorí sú tiež nízkeho veku
  • hluk spôsobený usedavým plačom, pôsobí na vnemy všetkých prítomných, nepridá to na tvorivej atmosfére a úsmevoch ostatných fotených, skôr ich znechutí a výrazy prítomných budú občas nepublikovateľné!
  • – takáto „tvorivá atmosféra“ sa podieľa aj na nezúčastnených pohľadoch od fotených, postupnom strácaní seba kontroly nad foto postojmi, a s rodinou nie je možné vytvoriť použiteľný vhodný záber. Rodičia však radi vinu vidia v niečom úplne inom!

 

 

Ako uspať dieťatko