Zavinovacie techniky pre novorodenca

.

.

Pri novorodeneckých portrétoch je veľmi dôležité, aby dieťatko bolo kľudné, spavé, bez plaču a intenzívneho pohybu končatín, ako aj ich kŕčovitého naťahovania. Ak sa fotografovi podarí navodiť takúto situáciu, získa dostatočný časový priestor pre vhodné naaranžovanie jeho telíčka do zaujímavej spiacej polohy. Samotné fotografovanie sa následne stane už len „prechádzkou ružovou záhradou“ a pre rodičov dieťaťa zase výsledné fotky úžasnou satisfakciou za ich obetu – dlhé nečinné sedenie v ateliéri.

.

.

Akú správnu pomôcku má zvoliť fotograf, aby bolo dieťa kľudné, vo veľmi krátkom časovom horizonte zaspalo, a rodičia jeho prostredníctvom získali roztomilé a jedinečné portréty?

Klasické zavinovacie techniky, známe z dávnej minulosti nielen našim mamám, boli určené pre bežný život. Dieťatko zostávalo počas 24 hodín zavinuté v teplej perinke z páperia. Tá ho chránila hlavne proti chladu, ale slúžila i ľahkej a bezpečnej manipulácii pri prenášaní, dojčení, odgrgnutí, a navodzovala aj bezpečnú atmosféru pripomínajúcu pobyt v maternici, takže sa aj dlho po pôrode dokázalo jednoduchšie stotožniť s úskaliami pobytu mimo nej.

Koncom 20. storočia však prišli pediatri k presvedčeniu, že dieťaťu zavinovanie bráni v pohybe, a stačí aby bolo voľne položené v postieľke, oblečené do dojčenského odevu, zakryté prikrývkou (dovolím si tvrdiť, že práve tento moment stál, a aj v súčasnosti stojí, za množstvom zbytočných problémov rodičov s novorodeneckým spánkom, kolikami,…). Dnes však opäť badať návrat samotných matiek k dávno overenej tradícii.

Fotografovia si z tejto klasickej metódy odvodili vlastnú, keďže hľadali spôsob, ako urýchliť postup ukľudnenia dieťaťa a jeho uspanie pred fotením.

V ateliéri ju využívam aj ja sama. Pracovne som ju nazvala „Technikou dočasného zavinovania“. Spočiatku som k nej pristupovala s veľkou nedôverou. Samoštúdium, zo zakúpených zahraničných video návodov, som veľmi dlho odkladala. Ale odkedy som sa ju naučila používať, nedám na ňu dopustiť.

Novo získaná zručnosť ukončila nekončiace uspávanie, prerušované častejším dojčením, prebaľovaním a tíšením drobca, čo mi podstatne skrátilo aj čas „hluchých“ prestojov a hlavný časový úsek tak môžem venovať fáze fotenia.

Uľavilo sa tým aj mnohým oteckom, ktorí boli najväčšími frflošmi. Väčšinou k celej situácii predchádzajúcej tvorbe portrétov, pristupovali veľmi nervózne a nedočkavo, čo sa prenášalo na všetky prítomné osoby, ale aj na celkovú tvorivú pracovnú atmosféru.

.

.

.

Čo vlastne fotograf pri práci s novorodencom používa?

Fotograf dosiahne stav „znehybnenia“ telíčka novorodenca zabalením do pružného látkového materiálu, tzv. wrapu (štandardne je ním bavlnená alebo vlnená pletenina). Dieťa zabalené do látky sa skoršie upokojí a zaspí.

V polospánku / spánku ho fotograf následne napolohuje do zaujímavejších foto póz, v ktorých bdejúce dieťa obvykle dlhšie nezotrvá, a tým pádom zmarí jeho prácu, a tak neúmyselne znehodnotí zamýšľaný výsledný záber.

Pri fotení sú, okrem farebných wrapov, k dispozícii aj rôzne košíky, nádoby, látkové a kožušinové prehozy, drobné rekvizity do ruky, a tiež netradičné novorodenecké oblečenie, čiapočky a čelenky, určené len pre fotenie.

.

.

.

Aký je ďalší význam detského spánku počas fotenia?

Spánok dieťaťa v ateliéri je dôležitý aj pre ďalšie prozaické dôvody, ako napr. odkrvenie jeho pokožky. Tá následne dosiahne viac snehobieleho nádychu, ako v prípade jeho aktívnej bdelej fázy, čo grafikovi značne uľahčí postprodukciu záberov.

Odkrvenie pokožky je viac ako žiadúce aj pri deťoch, ktoré prekonali novorodeneckú žltačku a na ich telíčku, i očnom bielku, jasne vidieť silný oranžový nádych, ktorý pôsobí na fotkách veľmi neprirodzeným dojmom, hlavne ak je fotené s viacerými členmi rodiny, a každý z nich disponuje iným typom pokožky a tónom pleti (namodralý, sivý, nažltlý, načervenalý,…).

UKÁŽKA: FARBA PLETI DIEŤAŤA S NOVORODENECKOU ŽLTAČKOU, KOLIKOU

.

Taktiež precitlivelé, živšie, či uplakané deti s novorodeneckou kolikou, mávajú pokožku nadmieru prekrvenú. A tak, nielen v realite, ale už na surovom nafotenom materiáli, badať sýto červenú, purpurovú až tmavofialovú farbu ich pleti. Takéto zábery by sa asi veľmi pekne nevynímali v rodinných albumoch a preto sa farebnosť musí počítačovo korigovať. Nie vždy je však výsledok na 100% vhodne dosiahnuteľným.

Zabalenému dieťaťu použitá technika stlmí nielen možnú bolesť bruška, nežiadúce nafukovanie, ale ho aj ukľudní, zbaví stresu z novej situácie a prostredia, ale vo väčšine prípadov ho aj prirodzene uspí.

Počas spánku dochádza k spomaleniu metabolizmu a všetkých funkcií tela. Výsledkom je nižší tep a farba pokožky priblížená ku krásnemu „snehulienkovskému“ vzhľadu.

Ukážka: FOTKA UPLAKANÉHO DIEŤAŤA S NOVORODENECKOU KOLIKOU

Ukážka: PRI NOVORODENECKEJ KOLIKE, BOLESTÍ BRUŠKA, INTENZÍVNOM PLAČI, POŠKRIABANÍ OD ROZHADZUJÚCICH RUČIČIEK VZNIKAJÚ AJ TAKÉTO „NEPODARKY“, KTORÉ NUTNE SKONČIA V PC KOŠI FOTOGRAFA


.

.

.

Aké sú hlavné výhody zavinovania – wrapovania v ateliéri?

Metóda pomáha:

  • 1. Upokojiť bábätko.
  • 2. Samovoľne mu zahriať studené ručičky, nožičky a znížiť jeho vlastný výdaj energie potrebný na zahriatie organizmu.
  • 3. Oneskorí rozostup medzi dojčeniami,… a tiež urýchli jeho zaspanie.
  • 4. Dosiahne sa ňou krajšia farbapokožky – vizuálne sa stlmia jej drobné i výrazné defekty (škrabance po neostrihaných nechtíkoch, šupinatá pokožka, novorodenecké vyrážky, oranžový / červený nádych pokožky,…)
  • 5. So zavinutým bábätkom sa lepšie pracuje nielen fotografovi.
  • 6. Zavinuté bábätko je vo väčšom bezpečí, aj počas fotenia s menšími súrodencami, či ustráchanými rodičmi.
  • 7. Po navodení tvrdšieho spánku sa môže dieťatko následne odbaliť a pritom pózy navodené fotografom zostanú zastabilizované – dieťa ich svojvoľne nemení (napr.: pri polohe na boku so zopätými ručičkami pod hlavou, pri líčkach…, nohy prekrížené na brušku, pri polohe na brušku s rukami podopierajúcimi hlavičku, a pod.).

.

Nie vždy, a pri každom bábätku, sa však počas kratšie trvajúceho fotenia podarí dosiahnuť, aby zaspalo dostatočne tuho, a bolo ho možné fotiť aj bez zavinutia.

Ak si rodič praje bezwrapovú techniku alebo ukľudňovanie bez špeciálneho cumlíka (prineseného z domu, alebo zapožičaného fotografom), môže nastať situácia, že dieťa po celú dobu fotenia, zostane bdelé, nekľudné, mrviace sa, s telom v kŕči, a plačlivé. Za takéto rozhodnutie nesie rodič plnú zodpovednosť a sťažnosť na málo atraktívne fotografie nie je na mieste.

.

.

.

Čo sa od fotografa očakáva?

Mal by poznať a ovládať:

  • 1. viacero spôsobov zavinovania / wrapovania detí (tak aby boli zo zavinovacej látky viditeľné napr. ruky, nohy, časť telíčka),
  • 2. použiť, pre každé fotené dieťa, najvhodnejšiu alternatívu, vzhľadom k jeho nárokom, či fyziognómii.

.

.

.

Od čoho je odvodený názov wrapovanie?

V zahraničí sa medzi fotografmi, pre tento štýl balenia novorodencov, bežne používa termín „newborn wrap, wrapping, …“. Na Slovensku a v Čechách sa ustálil pojem „wrapovanie“.

Do slovenčiny by som ho preložila ako balenie / zavinovanie dieťaťa do vhodnej látky, ideálne strečovej. Tá by mala byť pružnou a dostatočne priedušnou, o rozmeroch cca 30-40cm na šírku a cca 140 – 180cm na dĺžku (jej rozmery pravdepodobne vyplynuli z ponuky šírky použitých látok a samotného schúleného detského telíčka). No použiť môžeme aj iné varianty rozmerov, záleží od zvolenej pózy a techniky.

.

.

.

Aké druh wrapovania zvoliť?

Na YouTube, alebo aj na webových stránkach uznávaných novorodeneckých fotografiek (napr.: Anna Brandt, Kelly Brown), som napočítala cez 2 desiatky rôznych techník, a ich jednotlivých modifikácií. Záleží od konkrétneho fotografa, jeho preferencií, či vkusu, ale tiež od samotného telíčka a parametrov malého modela.

.

.

Verím, že som opísanými informáciami pomohla hlavne rodičom zaujímajúcim sa o fotenie.

Teším sa preto na každý ďalší malý batôžtek, ktorý mi prinesiete do ateliéru. A tiež na fotky s nimi. Tie budú po celý život ich rodičom pripomínať, aké boli ich deti malé krehké a krásne !

.

Objednať sa na fotenie môžete priamo cez mail: blanka@golejova.sk

S úctou

Blanka Golejová