Z histórie absolventských kostýmov

oblecenie na promociu

absolventi strednej a vysokej školy – absolventský kostým

 

Počas promócií bývajú zástupcovia vysokej školy v aule odetí do slávnostných talárov a čiapok. V posledných rokoch sa v podobne identickom odeve objavujú aj promujúci študenti. Žiaci základnej a strednej školy, ale aj končiaci predškoláci z materských škôl, používajú podobný slávnostný kostým pri absolventskom fotení. Medzi širokou laickou verejnosťou však neprávom prevláda názor, že zvyk obliekať absolventský kostým je bezhlavo prevzatý z amerických univerzít, či filmov so študentskou tematikou. A tak sa niekedy nad konaním škôl pohoršujú, namiesto toho, aby pátrali v samotnej histórii školstva.

 

Začiatky používania študentského odevu spadajú do obdobia stredoveku. V tom čase sa v Európe začali otvárať prvé významné univerzity (r. 1088 Università di Bologna, Taliansko, r. 1150 Université de Paris, Francúzsko, r. 1167 Univeristy of Oxford, Anglicko, r. 1175 Università degli Studi di Modena e Reggio Emilia, Taliansko, r. 1209 Univeristy of Cambridge, Anglicko).

Vzdelávanie bolo v tých dobách pevne prepojené so svetom duchovných, a tak nielen oblečenie vyučujúcich, ale aj bežné oblečenie študentov, vychádzalo z predlohy kňazského odevu (kňazské / mníšske rúcho – dlhá teplá kutňa s kapucňou).

Na dôvažok vysoké školy boli v tej dobe málo, alebo vôbec nevykurované, a študenti si po vzore rehole, holili temeno hlavy (tzv. tonzúra – znak kňazskej hodnosti), čo bolo z ich strany chápané ako prejav spriaznenosti s cirkvou. Takýto odev, v podobe dlhej sutany / kutne s kapucňou, mal aj praktické opodstatnenie, dostatočne ich zahrieval a účinne bránil úniku tepla.

 

Vývoj a skladba študentského odevu a čiapky

Zo stredovekého oblečenia študentov sa v priebehu storočí vyvinulo rúcho, s oddelenou kapucňou. Neskôr sa objavila nová pokrývka hlavy, tzv. solideo, ktorá zakrývala vyholené miesto na temene hlavy, alebo klobúk kruhového tvaru.

V 14. storočí sa z pôvodného vzoru vymodelovala čapica, ktorú vídať na hlavách stredovekých umelcov, šľachty, či kráľov. Symbolizovala nadradenosť a inteligenciu majiteľa čiapky a odlišovala ho od ostatných.

Postupným pridávaním rôzneho materiálu, vznikol z čapice baret („baretta“, klobúk renesančných umelcov a študentov). Ten mal v strede ešte chochol, či malý strapec. Nedržal však svoj tvar a padal cez tvár majiteľa. Z praktických dôvodov ho preto vystužili štvorcom z lepenky, ktorý mu dodával potrebnú pevnosť.

oblecenie na promociuV tejto forme baret / čapicu v tvare štvorca poznáme aj v súčasnosti – ako promočnú čiapku / klobúk. Strapec čiapky bol nahradený ale dlhším farebným strapcom, a pripína sa k nemu aj kovové číslo, označujúce rok ukončenia štúdia.

Pokiaľ študentský odev plní funkciu štandardného denného školského oblečenia, označujeme ho termínom školská / študentská uniforma. V súčasnosti však podobný odev nájde najčastejšie využitie len počas slávnostných udalostí (imatrikulácia, či promócia), teda ide skôr o školský / študentský / absolventský kostým.

Pre laikov je pre tento odev však najčastejšie zaužívaným synonymom študentský / absolventský talár. Jeho označenie vychádza z názvu pracovného odevu súdnictva, senátu, súdu.

 

Farba študentského odevu

V polovici 14. storočia začala každá univerzita preferovať odlišné „školské farby“, alebo rôzne odevy, pre rôzne odbory vyučované na univerzite. Týkalo sa to hlavne strapcov čiapok /klobúkov a odevných doplnkov.

V súčasnosti je vo všeobecnosti farba študentských odevov daná len tradíciou, farbou školy, či fakulty, alebo napríklad aj dosiahnutým stupňom vzdelania. Odev i čiapka bývajú ušité väčšinou z látky tmavej farby, strapec čiapky už inej ferebnosti. Súčasťou kostýmu býva i farbou doladený šál.

Výnimku tvoria USA, kde už v roku 1895 vypracovali, dnes už historický kódex pre požitie farby strapcov, ako aj pre zvolený strih a materiál promočného odevu. Poľa neho vysoké školy pristúpili na štandardizovanie podľa odborov štúdia. Napr.:

  • – biela (symbol bielych kožušín na kapucniach študentov z Oxfordu a Cambridge) pre umenie a literatúru,
  • – červená (symbol kresťanstva) pre teológiu,
  • – kráľovská fialová (symbol súdnej moci a farba kráľov) pre právo,
  • – zelená (symbol prírody a bylín v nej) pre medicínu,
  • – olivová (podobnosť so zelenou farbou) pre farmáciu,
  • – modrá (symbol múdrosti a pravdy) pre filozofiu,
  • – zlatá a žltá (symbol bohatstva) pre vedu,
  • – červeno-hnedá (farba starých anglických lesníkov) pre lesníctvo,…

 

V súčasnosti v USA využívajú modernejší a ešte podrobnejší kódex s použitím farieb priradených k celej palete súčasných štúdijných odborov. Na Slovensku je individuálnou záležitosťou každej strednej, či vysokej školy, či zvolí ušitie /zapožičanie kostýmov a akej farebnosti dá prednosť.

 

Význam strapca na promočnej čiapke

V kontexte s dávnou minulosťou, a pravým významom strapca čiapky, dnes už správnu odpoveď asi nezískame.

V súčasnosti, po prevzatí diplomov, študenti spoločne povstanú a na pokyn promótora /rečníka, ho každý uchopí do ruky a presunie cez roh čiapky, z pravej strany na ľavú.

Následne všetci čiapky vyhodia nad svoje hlavy. Akt tak dostáva akúsi symboliku premeny študenta na absolventa školy, tiež pridelenie práva užívať získaný titul.

Strapec máva rôznu farbu, dĺžku i svoj objem. Jeho farba vyjadruje symbolickú farbu študovaného odboru, pridelenú vysokou školou. K nemu býva pripevnené i kovové číslo vyjadrujúce aktuálny rok.

 

 

PONUKU fotenia v absolventskom oblečení nájdete v článku

Ukážky z absolventských fotení nájdete v albume

Objednávku fotenia zrealizujte cez mailový kontakt