Fotografia, napriek svojmu úctyhodnému veku, zostala do dnešných čias na výslní medzi hlavnými vyjadrovacími prostriedkami doby. Vďaka cenovej dostupnosti kvalitnej fototechniky, ponuky mobilných telefónov s prídavnou funkciou fotoaparátu, ako aj popularite sprostredkovania vizuálnych zážitkov cez sociálne siete, sa v súčasnosti teší veľkej obľube i medzi laickou verejnosťou.
.
Vznik pojmu fotografia
Fotografia (z gréckeho slova Fós-svetlo a Grafó-kresliť, maľovať, písať) je zobrazenie obrazového záznamu najčastejšie do papierovej, prípadne inej formy. V svetových jazykoch sa označuje aj pojmom: photography, photo, picture, image, bild, картинка, фото. V slovenskom jazyku má slovo fotografia zastúpenie i medzi synonymami, ako snímka, snímok, pozitív, hovorovo fotka, skrátene foto.
„Pravdepodobne slovný termín fotografia prvýkrát použil John Herschel 14. marca 1839 pri oboznámení Královskej spoločnosti so svojim článkom Note on the art of Photography, or The Application of the Chemical Rays of Light to the Purpose of Pictorial Representation.“ (zdroj Wikipédia)
Laicky prezentovaná definícia pre fotografiu by znela: „obraz reality zachytený pomocou fotoaparátu“. Fotografia je snímkou vytvorenou pôsobením svetla na svetlocitlivý materiál alebo polovodičový snímač. Obvykle býva následne prenesená na papier alebo iné médium.
Väčšina laických fotografií vzniká na popud jej autora a nesie v sebe len dokumentačný námet, pre zachytenie súkromných emócií, citov a prežívania. Časť z nich tvoria dovolenkové zábery ale aj zábery na krajinu, architektúru, kultúru, folklór, tradície. Iné, hlavne amatérske zábery, majú za úlohu privodiť naspäť spomienky alebo cez fotografiu v internetovom svete prezentovať svojho autora, aby vystúpil z anonymity istej komunity ľudí.
Pre tvorivého profesionálneho fotografa nesie v sebe každý záber významnejšie posolstvo – umelecké vnímanie pulzu života a okolitého sveta, zachytenie reálneho námetu menej tradičným a svojským spôsobom, často aj v súčinnosti s profesionálnym softvérom, prispievajúcim k zatraktívneniu výsledného umeleckého snímku.
K hlavným žánrom spoločenskej fotografie patrí emotívna (umelecká) fotografia, svadobná fotografia, detská a rodinná fotografia, módna fotografia, reklamná fotografia, záujmová fotografia, produktová fotografia, glamour, akt, editoriál, dokumentárna fotografia, žurnalistická fotografia, sociálna (komunálna) fotografia, krajinkárska fotografia, technická fotografia a pod. Spoločenskú fotografiu rozdeľujeme podľa počtu zobrazovaných osôb na portrét alebo skupinovú fotografiu.
Fotografovanie je praktická činnosť zaoberajúca sa vytváraním snímok a zhotovovaním trvalých obrazových záznamov pomocou účinku svetla (žiarenia), spracovaním a výrobou fotografií. Patrí medzi spoločenskú vedeckú a technickú disciplínu.
.
Čiernobiela pani bude mať čoskoro 200 rokov
„Za prvú chemickú fotografiu je považovaná snímka, ktorú zhotovil roku 1826 francúzsky vynálezca Nicéphore Niépce, na vyleštenú cínovú dosku pokrytú petrolejovým roztokom. Vznikala vo fotoprístroji, a čas expozície trval celých osem hodín počas slnečného dňa. Tento zdĺhavý proces sa ukázal slepou uličkou a Niépce začal experimentovať so zlúčeninami striebra, pričom vychádzal z poznatkov Joanna Heinricha Schultze, ktorý zistil, že zmes kriedy a striebra tmavne, pokiaľ je osvetlená….“.
Oficiálnym dňom zrodu vynálezu, ktorý dostal označenie „fotografia“ (tvorenie obrazov pomocou svetla) považujeme 19. august 1839. V ten deň, spoločný vynález Josepha Nicéphora a Louisa Mandého Daguerra, odovzdala francúzska vláda do voľného užívania. Pomenovala ho dagerotypiou.
Fotografia od tej doby neustále dobíja srdcia svojich obdivovateľov. Na osobnom kúzle jej neuberajú ani prežité roky. Neustále sme svedkami toho, ako sa prostredníctvom vedy a výskumu, ale aj jej samotných autorov – fotografov, zdokonaľuje ako po technickej aj výrazovej stránke.
K podstatným východiskám, pre jej zdokonalenie, patrili hlavne počas prvých desiatok rokov i výskumy z oblastí optiky, chémie, či mechaniky ako aj poznatky, že svetlo prichádzajúce malým otvorom do tmavého prostredia v ňom vytvára obraz vonkajšieho sveta, a že niektoré látky reagujú na pôsobenie svetla tak, že tmavnú.
V súčasnosti, modernou digitálnou fotografiou dokážeme ešte vieryhodnejšie zachytiť každý, čo len nepatrný a nenávratný skutočný životný okamih, či emóciu, alebo kreatívny nápad jej autora. Keby sme fotografiu všeobecne porovnali s inými druhmi umenia (maľba, kresba, grafika, sochárstvo,…) zistíme, že jej výsledok, býva presnejší, omnoho rýchlejší, ľahšie rozmnožiteľný a šíriteľný medzi ľuďmi, i lacnejší zároveň.
.
Doba digitálnej fotografie
„V roku 1969, George Smith a Willard Boyle vynašli snímače typu CCD a v následujúcom roku zabudovali CCD do fotoaparátu. Až v roku 1981 spoločnosť Sony vyrobila prvý fotoaparát, ktorý namiesto filmu na chemickom princípe zaznamenával obraz na elektronické prvky CCD. Jeho analógové výstupy sa zapisovali na disketu. Hlavným ťahúňom vývoja bola v 80. rokoch 20.stor. firma Kodak. Prvým komerčne šíreným digitálnym fotoaparátom bol Apple QuickTake 100 z roku 1994. V bežnom predaji boli digitálne fotoaparáty od roku 1996 i v Čechách. Po roku 2000 aparáty používajúce digitálny záznam začali vytlačoval bežné kinofilmové aparáty“.
Digitálna fotografia opantala za posledných 20 rokov doslova celý svet a stala sa akýmsi fenoménom pre súčasné 21.storočie. Hoci jej vývoj, z hľadiska neustáleho napredovania vedy a techniky, je stále na začiatku, a neprajníci jej už v minulosti predpovedali fiasko, už dnes sme svedkami jej prevratných zmien, a technológií, ktoré zďaleka neskončili.
Prečo dostal moderný foto trend takéto pomenovanie? Pretože počítačové spracovanie obrazu je spracovaním číslicovým (digitálnym).
Ďalšie podrobnosti i zaujímavosti nájdete v každej kvalitnej odbornej foto literatúre, na verejných fórach internetových portálov venovaných fotografii, fotografovaniu, fotografom, laikom.
.
Súčasná fotografia
Súdobá fotografia, popri uznávaných moderných médiách a spravodajstvu, ako klasické médium, zostáva fenoménom, bez ktorého si život snáď nevieme predstaviť. Nenájdeme žiadnu z oblastí života, kde by nehrala dôležitú úlohu.
Postupom rokov, od svojho vzniku, našla uplatnenie nielen vo vede, technike, priemysle, kultúre a umení, ale stala sa, popri iných dynamických médiách, aj dôležitým statickým informátorom, pre rýchly celosvetový prenos dôležitých informácií, poznatkov, predstáv a emócií.
Svojou vypovedacou schopnosťou, v rukách „šikovných“ fabulistov, manipulantov a grafikov, pracujúcich pre bulvárne noviny a časopisy, ale aj súkromné televízie, dokáže významne, v oboch póloch, ovplyvniť a posunúť vyhranené názory veľkej skupiny ľudí, celospoločenskú mienku, postoje spoločnosti, jej svetonázor, pohľad na jej morálku, tradície, svet módy, a pod.
Aj vzhľadom na vyššie spomenuté skutočnosti, by fotografi všeobecne, a predovšetkým dnešní fotografi z médií a fotoreportéri zvlášť, mali byť, a zostať aj naďalej, ľuďmi s veľkým zmyslom pre ľudskosť, empatiu, etiku, nepodplatiteľnosť dobe, médiám a režimu. Nemala by u nich prevládať snaha o nadštandardné upozornenie na seba, svoj talent, ambície, svoju prácu, aj za cenu ubližovania iný, nad snahou priniesť nové informácie. Iba tak môže byť odhalená často neviditeľná podstata mnohých skutočností.
.
Prečo sa neustále teší takej obľube?
Pre každého z nás, má okamih, ktorý sa už nikdy nezopakuje, tú najväčšiu hodnotu. Patria sem chvíle, keď prežívame najkrajšie emócie, chvíle keď sme šťastní a s tými, ktorých milujeme, ktorí nám dali kus seba, ktorí nás vychovali, ktorí nás naučili žiť…
Každý z týchto momentov má jedinečnú, ničím nenahraditeľnú atmosféru. Tá by mala, počas celého fotografovania v nás mimovoľne kraľovať. Malo by ju byť cítiť z nášho výrazu tváre, vidieť v našich srdciach. Tú by potom každý fotograf mal aj vedieť zachytiť, preniesť do svojich záberov a uchovať tak pre všetkých na večnosť, pretože čas neúprosne plynie a myseľ sa nám vekom zahmlieva a spomienky sa vytrácajú.
Fotografia, ako jedno z mála médií, dokáže zastaviť čas. Má silu preniesť nás v čase naspäť, na miesta spomienok, vrátiť prežité príbehy plné emócií, citov, pocitov a atmosféry tých okamihov, kedy sme zažili nezabudnuteľné okamihy. Dovolí nám znova sa vrátiť k spomienkam, situáciám a zážitkom s našimi najbližšími.
Jej prostredníctvom môžeme odkryť aj spomienky zájdené prachom veľmi dlhého veku. Až na prezentovaných fotografiách odhalíme množstvo detailov, ale aj drobných chybičiek krásy, ktoré sme v reálnom čase nestihli zaregistrovať.
Jej obdivovatelia jej pripisujú progresívnosť a rýchlosť. Obdivujú ju pre priamočiarosť, ktorá je tak potrebná v dnešnom uponáhľanom svete. Niektorí jej ale zároveň vytýkajú i veľmi jednoduché vyjadrovanie a opis skutočnosti. Nazvali ju aj mimojazykovou formou reči, a to vďaka rýchlemu a jednoduchému vyjadreniu a opisu prebiehajúceho deja, okamihu alebo zachyteniu ich atmosféry, bez zbytočných alebo siahodlhých rečí.
.
Nároky na prácu fotografa a fotografiu
Všeobecne by každá FOTOGRAFIA mala spĺňať, vzhľadom k zameraniu jej výsledného produktu, nasledovné zásady vyjadrené v požiadavkách na: etiku, korektnosť, pravdivosť, objektivitu, aktuálnosť, spoľahlivosť a presnosť, oddelenosť od subjektívneho pohľadu alebo osobného zaujatia autora. Každá snímka má spĺňať estetické požiadavky na svetlo, orez, vecné vzťahy prvkov a perspektívu. V novinárskej brandži by si mala by si zachovať aj neutralitu vo vzťahu ku spravodajstvu, presnosť, relevanciu a úplnosť. Ak ide o emotívnu umeleckú fotografiu sú dovolené fotografovi použiť rôzne výrazové prostriedky, často i také, ktoré sú v iných žánroch neprípustné (znížený kontrast, neostrosť), videnú skutočnosť môže pretransformovať do štylizovanej podoby. Pri spracúvaní sú priam nevyhnutné postprodukčné procesy pre jej zatraktívnenie, rôzne vylepšenia a okrášlenia fotografovaného objektu.
Medzi najrozšírenejšie druhy fotografie patrí sociálna (komunálna) fotografia. V nej fotograf (v súčasnosti najčastejšie pracujúci živnostenské oprávnenie, alebo zamestnanec spoločnosti, často aj podnikavec pracujúci bez oprávnenia) fotografuje a spracúva pre zadávateľa produkt podľa jeho objednávky. Svoju prácu odovzdáva vo forme služby. Ide najmä o formálne fotografovanie pre rôzne doklady a materiály, alebo dokumentárna fotografovanie rôznych príležitostí – (svadby, krsty, prijímanie, birmovky, pohreby, maturity, promócie, spoločenské udalosti, konferencie, plesy,…). Spravidla vzniká v istom časovom období a skladá sa zo série fotografií, ktoré majú i emotívny charakter.
V minulosti sa tradičný komunálny fotograf, ako ho poznáme z čias socializmu, špecializoval výlučne na niektorú oblasť. Obvykle sa od neho neočakával žiaden tvorivý prístup, ale (opakovane) štandardný výkon. Výsledky takejto práce majú mnohí z nás dodnes v rodinných albumoch. Úsudok o práci týchto fotografov je na každom z nás.
.
Výstupy z procesu fotografovania
Spracovanie a výroba fotografií je odvetvie zaoberajúce sa prípravou a samotným zhotovovaním fotografií. Má viac profesionálny charakter, aj keď pri práci s fotografiami je tiež dôležitý cit pre estetiku a krásu. Na výrobné prostriedky, ich obstaranie a kvalifikáciu i vzdelanie osôb zaoberajúcich sa ich výrobou a spracovaním, sú kladené vysoké nároky. Preto je častou praxou objednať si prácu fotografa ako komplexnú službu od multifunkčného odborníka zdatného ako v oblasti nasnímania, tak aj úpravy, spracovania a prípravy pre tlač foto materiálu, prípadne aj samotnú výrobu fotografií.
V posledných rokoch výsledkom práce fotografa nie sú už len klasicky vytlačené papierové fotografie. Moderný fotograf svoj výstup častejšie odovzdáva napálený na médiu CD / DVD nosiči, USB kľúči a pod. Namiesto jednotlivých fotografií spracúva aj zaujímavé zoskupenia fotografií do jednej, ako tzv. foto koláž.
Svoju prácu mnohí odovzdávajú aj s doplnkovými produktmi, ktoré spĺňajú lepšie prezentačné parametre. Patrí sem profesionálna fotokniha, darčeková knižka, slade show a pod.
.
Ako fotím ja?
https://www.svadobna-fotografka.sk/category/fotogaleria/
.
.
————————————————————————-
Tip: Ako sprítomniť minulosť a krásu starých fotiek
Aj vy určite máte množstvo klasických papierových fotografií z obdobia vášho detstva v obvyklých tradičných albumoch, alebo ukrytých v škatuli od topánok. Ak ich chcete uchovať aj pre ďalšie roky, mali by ste ich čo najskôr naskenovať a uložiť do počítača. Len tak sa z nich budete môcť tešiť vy, alebo vaše príbuzenstvo, aj v ďalšom storočí. Ak chcete byť originálni, doma si zriaďte na stenách chodby, pracovne či knižnice, výstavku zo série rodinných fotografií, alebo z nich urobte nástennú dekoráciu.
Pre zarámovanie a sprítomnenie spomienok a rodinných portrétov ľudia najčastejšie využívajú klasické albumy, rámy a rámčeky zakúpené v klasických kamenných, dnes už aj internetových, obchodoch, alebo z výrobní, presne na mieru. Cenovo dostupné rámy nájdete i v populárnych obchodných domoch Ikea, Kika, Hornbach, Baumax, Tesco…, a v prijateľných cenových reláciách.
.
————————————————————————-
Ak Vás moja práca zaujala, a máte chuť zažiť skvelý deň s profesionálnym fotografom, napíšte na mail blanka@golejova.sk
Pre kopírovanie, prenos, šírenie, alebo publikovanie akejkoľvek časti textu, nielen priložených fotografií, z mojej webovej stránky sa vzťahujú všetky ustanovenia platného autorského zákona, a je to možné len po písomnom súhlase autora textu.
.
.
V článku boli použité fotografie nafotené mnou, ale i mojim manželom Petrom Golejom ( www.fotograf-svadba.sk).
Touto cestou mu ďakujem za ich poskytnutie. Moja vďaka tiež patrí našim klientom, bez ktorých pričinenia, by nevznikli spoločné nápady a neopakovateľné úžasné momentky, ktoré prispeli k dokonalej a výstižnej ilustrácii mojich textov, venovaných práve vám, ktorí ich čítate a mnohým sú neoceniteľnou pomocou.